Na pravú šibačku Slováci zabudli: Odborníčka opísala Veľkú noc pred rokmi, veľa sa zmenilo

V mestách sú šibačka a oblievačka na ústupe, no na vidieku pretrvávajú. Ako v minulosti vysvetlila etnologička Katarína Nádaská, kým vo vidieckych oblastiach túto tradíciu udržiavajú napríklad folkloristi, v mestách sa z nej stal skôr rodinný sviatok.

Rovnako sa, opäť najmä v mestách, postupne udomácňuje nový zvyk v podobe hľadania veľkonočných vajíčok či zajačikov deťmi, ktorý sa podľa etnologičky teší obľube najmä u mladých rodín.

Poukázala aj na to, že hoci tradícia šibania a polievania pretrvala, nedodržiava sa už v takej podobe, ako v minulosti. Vysvetlila napríklad, že šibači mali chodiť skoro ráno – ani za tmy, ani za slnka, a teda v šere, čo bol magický čas.

Finančná či sladká odmena sú nové veci

„Dnes šibú malí chlapci svoje mamičky, babičky, prababičky a podobne. Už sa nedodržiava rituál tak, ako mal byť. Dnes už máloktoré dievča ručne ozdobí kraslicu. Malým šibačom sa dáva sladká alebo finančná odmena. To sú nové veci, ktoré niekedy, samozrejme, neboli,“ vraví etnologička.

Vysvetlila tiež, že pôvodne bol rituál šibania a polievania zameraný na to, aby sa dievčatá „prebudili“ po zimnom spánku.

Rituál v minulosti mali vykonávať vyslovene mládenci, nie malí chlapci ani muži, a to tak, že sa dotkli prútikom tela dievčiny alebo ju pokropili „živou vodou“, teda vodou nabratou napríklad z potoka či prameňa.

Nádaská zdôraznila, že pôvodným zmyslom šibania nebolo „dievča zmlátiť do krvi“, ale dotknúť sa jej prútikom. Prútiky neskôr nahradili korbáče. Nádaská poznamenala, že korbáče by sa mali každý rok upliesť čerstvé a mládenci si ich naozaj kedysi vždy plietli z mladých prútov.

Na vidieku ostáva šibanie a polievanie záležitosťou prestíže