„Nemá ísť o to, že to dievča je zbité, že má modriny,“ opakuje etnologička. Malo by ísť o jemný dotyk či pošibanie.
„Ja sa ani nečudujem, že mnohé ženy a dievčatá to odmietajú, lebo keď príde nejaký podgurážený muž a hlava-nehlava ju doslova bije, tak to nie je nikomu príjemné,“ uviedla Nádaská. Zdôraznila ale, že napríklad na vidieku ostáva šibanie a polievanie záležitosťou prestíže, pričom dievčatá sa naň tešia a čakajú na šibačov.
Nádaská pritom poukázala na poveru, že dievča, ktoré nebude poliate či vyšibané, „oprašivie“. „Treba mať v tomto určitú mieru,“ myslí si.
Šibačka a polievačka podľa Nádaskej nie sú vyslovene slovenskou „špecialitou“. Vysvetlila, že ide skôr o slovanskú záležitosť.
„Nájdeme to na Morave, v Česku, Poľsku, čiastočne na Ukrajine, v Rusku, Srbsku či Chorvátsku,“ vymenúva. Nádaská podotkla, že nie všade je to také rozšírené.
„Napríklad na Morave áno, čiastočne aj v Poľsku, ale nie v celom, tie zvyky sa udržiavajú napríklad na slovensko-poľských hraniciach,“ dodáva. Poukázala, že nejde vyslovene o ojedinelý zvyk, no považuje za unikátne, že sa na Slovensku tak dobre udržal.
Nahlásiť chybu v článku