USA v Iráne dosiahli „rýchle, rozhodujúce a drvivé víťazstvá“, vyhlásil v stredu americký prezident Donald Trump vo svojom prejave k národu. Podľa jeho slov sa Spojené štáty blížia k naplneniu svojich cieľov v islamskej republike. Zároveň opätovne pohrozil ďalšími útokmi v nasledujúcich týždňoch.
TASR o tom informuje na základe správ agentúr AFP a AP a staníc BBC a Sky News. Trump na úvod povedal, že cieľom prejavu je vysvetliť, prečo je operácia Epic Fury (Ohromujúca zúrivosť) nevyhnutná pre bezpečnosť USA. Vymenoval pritom teroristické útoky a iné činy, ktoré podľa jeho slov Irán spáchal v období uplynulých 50 rokov, a režim v krajine označil za násilnícky a vražedný. Poukázal pritom aj na nedávne potlačenie protestov v krajine, pri ktorom zahynuli tisíce občanov.
Irán podľa Trumpa prišiel o vojenské kapacity
„Takýmto vodcom nemožno dovoliť, aby získali jadrovú zbraň,“ povedal. Uviedol, že za posledné štyri týždne dosiahli ozbrojené sily USA na bojisku „rýchle, rozhodujúce a drvivé víťazstvá – víťazstvá, aké len málokto predtým videl,“ vyhlásil. Podľa jeho vyjadrenia je „iránske námorníctvo zničené, ich letectvo je v troskách a ich vodcovia – väčšina z nich – sú teraz mŕtvi“. Dodal, že schopnosť Iránu odpaľovať rakety a drony je v súčasnosti tiež výrazne obmedzená.
„Som rád, že dnes večer môžem povedať, že kľúčové strategické ciele (USA) sa blížia k naplneniu,“ uviedol Trump vo svojom prvom prejave od začiatku vojny na Blízkom východe 28. februára. Prezident sa vo svojom prejave vyjadril aj k rastúcim cenám ropy a plynu. Podľa neho ide výlučne o dôsledok „šialených teroristických útokov iránskeho režimu na komerčné ropné tankery a susedné krajiny, ktoré nemajú s konfliktom absolútne nič spoločné“.
Vyhlásil, že USA nepotrebujú ropu, ktorá prechádza Hormuzským prielivom a vyzval krajiny, ktoré sú od ropy z Blízkeho východu závislé, aby prevzali iniciatívu a zabezpečili znovuotvorenie tejto vodnej trasy. „Jednoducho si ju vezmite, chráňte ju, využívajte ju pre seba,“ dodal.
Poďakovanie spojencom na Blízkom východe
Vo svojom prejave sa poďakoval „spojencom USA na Blízkom východe – Izraelu, Saudskej Arábii, Kataru, Spojeným arabským emirátom, Kuvajtu a Bahrajnu“, pričom vyhlásil, že Washington nedovolí, „aby sa im niečo stalo alebo aby akýmkoľvek spôsobom zlyhali“.
Americký prezident vyjadril nádej, že sa mu podarí dosiahnuť dohodu s iránskym režimom. Zároveň však varoval, že „ak k dohode nedôjde, veľmi tvrdo zasiahneme každú z ich elektrární“. Dodal, že Spojené štáty sú ako vojenská sila nezastaviteľné, a prejav uzavrel slovami, že USA „majú v rukách všetky karty“.
Americký prezident Donald Trump pohrozil zastavením dodávok zbraní pre Ukrajinu prostredníctvom iniciatívy PURL s cieľom vyvíjať tlak na európskych spojencov, aby sa pridali k snahe o znovuotvorenie Hormuzského prielivu. Pre denník Financial Times (FT) to uviedli osoby oboznámené s týmito diskusiami, píše TASR.
Hormuzský prieliv zostáva strategickým bodom konfliktu
Irán po útokoch USA a Izraela fakticky uzavrel strategický Hormuzský prieliv, ktorý je kľúčový pre tranzit ropy a plynu. Trump v marci vyzýval partnerov v NATO, aby pomohli zabezpečiť otvorenie tohto prielivu. Európski spojenci to však odmietli s tým, že by to nebolo možné v situácii, ako konflikt vyvíja. Šéf Bieleho domu preto spojencov obvinil, že robia „hlúpu chybu“.
Trump v reakcii na to pohrozil zastavením dodávok do iniciatívy PURL, uviedli traja predstavitelia pre FT. Na jej základe partnerské krajiny nakupujú americké zbrane pre Ukrajinu. Iniciatíva bola spustená minulý rok pod záštitou NATO. V dôsledku toho a tiež na naliehanie generálneho tajomníka Severoatlantickej aliancie Marka Rutteho skupina krajín vrátane Británie, Francúzska a Nemecka vydala 19. marca vyhlásenie, v ktorom vyjadrila pripravenosť „prispieť k primeraným opatreniam na zabezpečenie bezpečného prechodu“ cez Hormuzský prieliv.
Rokovania medzi Trumpom a spojencami
Jeden z predstaviteľov oboznámených so situáciou tvrdí, že to bol Rutte, kto trval na zmienenom spoločnom vyhlásení, „lebo Trump hrozil stiahnutím sa z PURL a z Ukrajiny vo všeobecnosti“. „Vyhlásenie bolo potom rýchlo sformulované a ďalšie krajiny sa k nemu pripojili neskôr, pretože nebolo dosť času pozvať všetkých, aby sa k nemu hneď pripojili,“ povedal predstaviteľ podľa FT.
Denník tiež uviedol, že podľa dvoch predstaviteľov, Rutte dva dni pred vydaním tohto vyhlásenia niekoľkokrát telefonoval s Trumpom a americkým ministrom zahraničných vecí Marcom Rubiom. Ďalší predstaviteľ povedal, že šéf NATO diskutoval aj s Britániou, Francúzskom a Nemeckom, a vysvetlil im, že Trump bol z odmietnutia Európanov ohľadom Hormuzského prielivu „dosť hysterický“.
Británia a USA podľa britských predstaviteľov diskutovali na vojenskej úrovni o možnosti zabezpečenia prielivu pred vydaním spomínaného vyhlásenia. Títo predstavitelia nepopreli, že sa Washington vyhrážal stiahnutím podpory pre Ukrajinu v prípade, ak krajiny NATO nezakročia, píše FT.
Rubio pripustil možné zmeny v dodávkach zbraní
Vojna na Blízkom východe podľa Rubia nemala vplyv na americké vojenské dodávky pre Ukrajinu prostredníctvom iniciatívy PURL. Nevylúčil však, že USA by v budúcnosti mohli presmerovať zbrane určené pre Kyjev na doplnenie amerických zásob vyčerpaných vo vojne proti islamskej republike.
„Prezident Trump prejavil svoje sklamanie z NATO a ďalších spojencov, a ako zdôraznil, Spojené štáty si to budú pamätať,“ povedala hovorkyňa Bieleho domu Anna Kellyová. Trump opakovane kritizoval európskych spojencov za to, že nerobia viac preto, aby pomohli USA vo vojne proti Iránu.
„Sme tam, aby sme ochránili NATO, aby sme ich chránili pred Ruskom. Ale oni tam nie sú, aby nás ochránili. Je to smiešne,“ povedal šéf Bieleho domu minulý týždeň. Americký prezident v stredu večer miestneho času prednesie podľa svojich slov „dôležitý“ prejav k národu týkajúci sa vojny proti Iránu. V stredu zároveň povedal, že vážne zvažuje vystúpenie USA z NATO po tom, ako sa členovia Aliancie nepridali k Washingtonu vo vojne proti Iránu.
Európske krajiny nie sú presvedčené o tom, že americký prezident Donald Trump skutočne vyvedie USA zo Severoatlantickej aliancie (NATO). Obávajú sa však, že jeho opakované hrozby, že tak urobí, oslabujú obrannú alianciu v kritickom momente, napísala v stredu agentúra Bloomberg.
Obavy z oslabenia kolektívnej obrany
Trump v stredu vyhlásil, že vážne uvažuje o vystúpení USA z NATO, lebo jeho členské štáty sa nepridali k USA vo vojne s Iránom. Alianciu pritom označil za „papierového tigra“ s tým, že podľa neho ju takto vníma aj ruský prezident Vladimir Putin. Aj keď táto rétorika nie je ničím novým, keďže americký prezident a jeho okolie už dlhodobo kritizujú spojencov NATO ako príživníkov, najnovšie vyjadrenia predstavujú pre Alianciu väčšie riziko.
Vojna s Iránom sa totiž prehlbuje a on začína hľadať, na koho zvaliť vinu, uviedli podľa agentúry zdroje oboznámené s rokovaniami spojencov. Vysokopostavení európski diplomati a predstavitelia NATO v stredu poukázali na nedávno prijatý zákon, ktorý americkému prezidentovi zakazuje opustiť Alianciu bez schválenia Kongresom alebo bez podpory dvoch tretín Senátu. Iné zákony mu zase sťažujú stiahnuť veľký počet vojakov alebo zbraňových systémov z Európy.
Práve vďaka týmto zárukám je podľa európskych predstaviteľov nepravdepodobné, že by sa Trump pokúsil jednostranne vystúpiť z NATO. Ich obavy sa týkajú skôr toho, že síce v Aliancii zostane, ale vyhlási, že nebude dodržiavať záväzok z článku 5 Severoatlantickej zmluvy o kolektívnej obrane, respektíve že nerozšíri americké jadrové odstrašenie aj na spojencov USA v tejto organizácii. Bez týchto dvoch pilierov sily je NATO podľa Bloombergu zraniteľné.
NATO by bez USA čelilo chaosu
Ak by Spojené štáty z Aliancie predsa len odišli, európske štáty by ju mohli udržať zvýšením vojenských výdavkov, uviedol jeden nemenovaný východoeurópsky predstaviteľ. Podľa agentúry by však najpravdepodobnejším scenárom bol okamžitý chaos. Popritom všetkom sa Trump zaoberá aj možným stiahnutím podpory pre Ukrajinu, povedal v stredu veľvyslanec USA pri NATO Matthew Whitaker. „Všetko je možné,“ uviedol pre stanicu Fox News.
Fínsky prezident Alexander Stubb v stredajšom telefonáte prezidentovi USA povedal, že sa formuje európskejšie NATO a že Európa preberá zodpovednosť, uviedla jeho kancelária vo vyhlásení, ktoré citovala agentúra Reuters. Stubb na sieti X tiež informoval, že s Trumpom viedol konštruktívny rozhovor o Aliancii, Ukrajine a Iráne. „Problémy sú tu na to, aby sa riešili pragmaticky,“ zdôraznil. Téma viac európskeho NATO bude aj na programe tohtoročného samitu organizácie, ktorý sa uskutoční 7. a 8. júla v Ankare.
Nahlásiť chybu v článku