Jiří je jedným z prvých AI umelcov na svete: Generované filmy čoskoro dorazia aj do slovenských kín

Vytvára videá, ktoré si dnes nachádzajú cestu na stoly hudobníkov túžiacich po videoklipoch, aj na prestížne festivaly. Ocenenia si odniesol z Bali, úspechy zaznamenal v Los Angeles a jeho tvorba už zasiahla aj Hongkong, Južnú Kóreu, Zürich, Japonsko a mnohé ďalšie regióny.

Okrem kreatívy je Jiří aj doktorandom na Fakulte umenia a dizajnu v Ústí nad Labem, kde skúma prienik umenia, technológií a algoritmického myslenia. Zavádza nové pojmy, prednáša a vychováva novú generáciu umelcov, pre ktorých je umelá inteligencia (AI) tým, čím bol fotoaparát v prvej polovici 19. storočia.

Jiří, zapálený milovník sci-fi filmov, si preto s profesorom občas vymení vetu: „Vždy sme milovali sci-fi – a teraz ho žijeme.“

Vystihujú dobu, v ktorej sa nachádzame. Stojíme uprostred technologickej revolúcie. Môžeme ju vítať alebo odmietať, zapájať sa, alebo sa jej obávať. Jedno je však isté: jej nástup zásadne mení svet, aký sme doteraz poznali.

Za svoje diela si získal už dve prestížne hodnotenia – nedávno v Los Angeles, predtým aj na Bali. Čím presne zaujala obe poroty práve tvoja tvorba? 

Za porotu asi hovoriť nemôžem, ale z toho, čo mi napísali, som bol schopný rozkľúčovať niekoľko základných vecí. Ak je reč napríklad o Los Angeles, tam to bolo najmä o dvoch faktoroch. V ich očiach som mal unikátny vizuálny štýl, a tým druhým bola moja schopnosť udržať konzistenciu záberov v celej snímke.

U mnohých autorov sa stáva, že sa im počas jednotlivých záberov mierne menia veci, ako napríklad farebnosť. Ak však dokážeš zostať konzistentný, stretáva sa to s uznaním.

A trúfam si povedať, že za tým bola aj jedna menej zrejmá vec. Ide o to, že mám rád, keď má príbeh na konci nejaké vyústenie, a možno aj niečo neočakávané. Taký „aha“ moment, ktorý človeka prinúti zamyslieť sa. Veľa ľudí mi písalo, že práve toto im na mojej tvorbe prišlo veľmi zaujímavé.

Umelá inteligencia (AI) je pre teba „kreatívnym partnerom“ v tvorivom procese. Znamená to, že si ju povýšil z pozície nástroja, ako je fotoaparát či plátno, do roly druhého kreatívca. Prečo ju takto nazývaš a ako takéto partnerstvo vyzerá v praxi?

Všetci sme pred príchodom AI používali Photoshop a rôzne nástroje. Dnes riešime otázku, či je AI len ďalší takýto nástroj, alebo náš spoluautor.

Umelci, ktorí pracujú s generatívnymi systémami, sa rozdeľujú na dve skupiny. Prvá skupina o sebe tvrdí, že pre ňu je AI nástroj, a tá druhá zase, že je to spoluautor.

Ja budem v dohľadnej dobe publikovať článok, v ktorom som zaviedol termín „syntetický partner“.

AI vnímam nie úplne ako autora, ktorým sa cítim byť ja. Zároveň ho však nemôžem vnímať len ako nástroj, ktorý len plní, čo mu prikážem. Dôvodom je, že pomerne často dochádza k tomu, čomu hovorím náhoda. Stane sa niečo, čo som úplne neočakával – akási intencia niečoho cudzieho.

Myslíš tým nejakú samovoľnú kreatívnu činnosť, ktorá prebieha súčinne s tvojou tvorbou?

Slovo „súčinne“ je podľa mňa dobré na opísanie tohto procesu. Dôvodom je, že AI – aspoň zatiaľ – nie je schopná robiť veci samostatne a konať nezávisle od nás. Vždy reaguje na moje podnety.

Súčinnosť vzniká v momente, keď očakávam určitý výstup, no dostanem ho v mierne odlišnej podobe. Môže byť v niečom lepší, inokedy horší, alebo ma nejakým spôsobom prekvapiť a obohatiť.

Mohol by si nás trošku zasvätiť aj do samotného procesu tvorby? Ako v praxi vyzerá, keď z prvej myšlienky vzniká hotové dielo?