Odhalili tajomstvo starovekého betónu, ktorý prežil 2000 rokov. Rimania zistili, ako sa dokázal opravovať sám

Pri prechádzke mestom nám neraz môže padnúť zrak na budovy postavené ani nie v tak dávnej dobe, no už je vidieť, že pomaly degradujú. V tom momente sa natíska otázka, ako je možné, že rímsky betón dokázal prežiť aj takmer 2-tisíc rokov. A veda na to, samozrejme, pozná odpoveď. 

Vedci v Pompejach pred pár rokmi objavili neporušené stavenisko, ktoré odhalilo detaily o odolnom betóne zo starovekého Ríma, priblížil ScienceAlert. Má pochádzať z roku 79 nášho letopočtu, čo znamená, že má takmer dvetisíc rokov a hovorí sa o ňom ako o „vzácnom pohľade na rímske stavebné práce, zamrznutom v čase“.

Výskum publikovaný v časopise Nature Communications odhalil okrem prísad, ktoré starovekí Rimania používali na miešanie betónu, aj špecifickú techniku. A tá je mimoriadne zaujímavá.

Ich tajomstvo sa má ukrývať v technike

Admir Masic z Massachusetts Institute of Technology (MIT) vysvetlil, že podľa analýzy má rímsky betón svoju dlhú trvácnosť vďaka technike takzvaného „horúceho miešania“ (hot-mixing), ktorá prináša tri zásadné výhody oproti moderným postupom.

Jej princíp je založený na zmiešaní zmesi sopečného popola s páleným vápnom (quicklime), ktoré po strete s vodou vytvára teplo. A vďaka nemu vznikajú chemické reakcie, ku ktorým by pri použití haseného vápna (slaked lime) nedošlo. Zároveň sa vďaka vysokej teplote skracuje čas jeho tuhnutia a betón nadobúda špeciálnu schopnosť opraviť sa sám. Aspoň do určitej miery.

Funguje to priam fascinujúco

Ak sa v takomto betóne objavia trhliny, ťahajú sa smerom ku kúskom vápna. Keď sa do nich dostane voda, v reakcii s vápnom vzniká roztok bohatý na vápnik, ktorý po stvrdnutí vytvorí uhličitan vápenatý. A o ňom môžeme hovoriť ako o akomsi lepidle, ktoré následne túto trhlinu „zlepí“.

Masic podotkol, že tieto informácie môžu byť užitočné pri úprave spôsobu, akým dnes narábame s betónom. Dodal, že cieľom nie je rímsky betón kopírovať, ale ideálne dostať schopnosť „samoregenerácie“ materiálov v podobe chemickej vlastnosti, ktorá umožňuje čiastočnú opravu drobných trhlín, aj do súčasných postupov.

Pozri aj:

Snažili sa rozlúštiť záhadu vyľudnenia strateného mesta. Namiesto vysvetlenia je to teraz ešte tajomnejšie