Vládna energopomoc je podľa bývalého ministra hospodárstva Karla Hirmana nastavená chaoticky, nespravodlivo a bez základnej koncepcie. V rozhovore 1 na 1 pre portál interez upozorňuje, že systém, ktorý mal pomáhať domácnostiam s vysokými nákladmi na energie, v skutočnosti obchádza práve tých najzraniteľnejších a zároveň vytvára chaos, zbiera citlivé údaje o obyvateľoch a míňa verejné peniaze neefektívne.
Hirman zdôrazňuje, že základným problémom je samotný spôsob zavádzania energopomoci. Vláda sa do prípravy systému pustila až na jeseň, pričom mal začať fungovať od januára. Výsledkom boli podľa neho neustále zmeny pravidiel, nejasnosti a nervozita medzi ľuďmi, ktorí nevedeli, či majú na pomoc nárok a ako o ňu požiadať.
Podľa Hirmana ide o dôkaz zlej prípravy a nekoncepčného riadenia, keď sa pravidlá menia pod tlakom kritiky, nie na základe premysleného sociálneho modelu. Ako príklad uvádza situáciu, keď mala energopomoc pôvodne platiť aj pre veľmi vysokopríjmové domácnosti, čo vláda následne narýchlo opravovala.
Najchudobnejší zostali mimo systému
Za zásadný problém považuje Hirman fakt, že energopomoc sa zameriava najmä na domácnosti vykurujúce plynom, elektrinou alebo centrálne, no úplne obchádza približne tretinu domácností, ktoré vykurujú tuhým palivom, drevom alebo peletami. Práve tieto domácnosti sú podľa neho často sociálne najslabšie.
Odkazuje pritom na údaje zo sčítania obyvateľov, podľa ktorých ide približne o tretinu domácností na Slovensku. Napriek tomu na energopomoc nárok nemajú. Hirman v rozhovore opakovane zdôrazňuje, že ak vláda tvrdí, že energopomoc má riešiť sociálnu núdzu, mala by byť nastavená tak, aby sa zameriavala práve na domácnosti, ktoré majú problém zaplatiť základné životné náklady.
Kritériá označuje za nelogické a asociálne
Hirman kritizuje aj samotné príjmové hranice, podľa ktorých sa energopomoc posudzuje. Poukazuje na to, že pomoc majú dostať aj domácnosti s veľmi vysokými príjmami, zatiaľ čo mnohé nízkopríjmové rodiny ostávajú bez podpory. Podľa neho ide o systém, ktorý nereflektuje sociálnu realitu a nie je prepojený so štandardným sociálnym systémom štátu.
„Energopomoc je v skutočnosti sociálna dávka,“ hovorí Hirman. „A má sa riešiť cez ministerstvo sociálnych vecí, nie cez ministerstvo hospodárstva.“ Zdôrazňuje, že ak domácnosť nedokáže zaplatiť účty za energie, nejde o energetický, ale o sociálny problém, ktorý si vyžaduje adresné riešenie.
Zber citlivých údajov považuje za nebezpečný precedens
Hirman sa ostro vyjadruje aj k rozsahu údajov, ktoré štát od domácností vyžadoval. Podľa neho ide o bezprecedentný zber citlivých informácií o príjmoch, majetku, type bývania či spôsobe vykurovania. „Doslova sme boli vyzlečení donaha,“ uviedol.
Upozorňuje, že kombinácia týchto údajov umožňuje vytvoriť detailný profil domácností. Po hackerskom útoku na systémy ministerstva hospodárstva považuje takýto zber dát za mimoriadne rizikový. Podľa jeho slov dnes nikto nevie, kde všetky tieto údaje skončili a či neboli zneužité.
„A ak žiadam o tú pomoc, tak vtedy ja dávam povolenie tomu dotyčnému štátnemu úradu, alebo mu aj dodám sám, plus aby on si nazbieral údaje o mojej domácnosti, že či som skutočne chudobný, že či na tú dávku mám nárok. A nerobiť to plošne od každej domácnosti, ktorá na to navyše ani nemá dôvod, aby tú energopomoc dostávala. To je potom zbieranie dát nelegálne, respektíve zneužiteľné, aj hackermi, lebo nevieme, či tí hackeri sa k tým údajom nedostanú,“ vysvetľuje problematiku.
Väčšina peňazí podľa neho neskončí u ľudí
Hirman upozorňuje, že veľká časť peňazí z energopomoci sa v skutočnosti nedostane k domácnostiam, ale skončí u dodávateľov energií. Dôvodom je podľa neho zlá regulácia cien, najmä v prípade plynu. Poukazuje na to, že ceny plynu na európskom trhu medziročne výrazne klesli, no slovenský regulátor zároveň tvrdí, že bez energopomoci by ceny pre domácnosti rástli.
To podľa Hirmana odhaľuje problém v samotnom regulačnom systéme. „Regulátor nemá regulovať cenu komodity, ale monopolné poplatky,“ zdôrazňuje.
Ako funkčný model Hirman uvádza Českú republiku, kde štát nedotuje ceny energií plošne, ale poskytuje príspevok na bývanie domácnostiam, ktorých náklady na bývanie presiahnu určitý podiel príjmu. Podľa neho ide o adresný a spravodlivý systém, ktorý pomáha tým, ktorí to skutočne potrebujú, bez toho, aby deformoval trh alebo vytváral chaos.
Na záver Hirman zdôrazňuje, že súčasná situácia na trhu s energiami nie je porovnateľná s obdobím energetickej krízy. Podľa neho nejde o reálny cenový šok, ale o umelo vytvorenú tému, ktorá má zakryť systémové zlyhania. „My tu dnes robíme kauzu z niečoho, čo by pri normálne fungujúcom trhu vôbec nebolo témou,“ uzatvára.
Najnovšie články
Nahlásiť chybu v článku