Irán v posledných týždňoch prechádza jedným z najvážnejších otrasov za celé desaťročia. Krajinu zachvátili rozsiahle protesty, ktoré sa z pôvodne ekonomickej nespokojnosti rýchlo premenili na otvorený odpor voči náboženskému režimu. Do ulíc vyšli desaťtisíce ľudí v desiatkach miest, bezpečnostné zložky reagujú tvrdými zásahmi a podľa dostupných informácií pribúdajú obete na životoch.
Režim opakovane obmedzuje internet a mobilné siete, čím sa snaží izolovať protestujúcich a zabrániť šíreniu informácií do zahraničia. Napriek tomu odpor neutícha a postupne naberá na intenzite. Osobitnú úlohu v týchto udalostiach zohrávajú ženy, ktoré sa stali jedným zo symbolov odporu voči systému založenému na prísnych náboženských pravidlách a dlhodobom potláčaní základných práv.
Ženy ako symbol odporu proti režimu
Protesty nadväzujú na predchádzajúce vlny nespokojnosti, ktoré v minulých rokoch vyvolali prípady násilia zo strany štátu a smrť mladých žien po zásahoch tzv. mravnostnej polície. Súčasné dianie tak nie je izolovaným výbuchom hnevu, ale vyústením dlhodobého napätia v spoločnosti.
Hoci sa Irán môže javiť ako vzdialená krajina, jeho vnútorná nestabilita má širšie dôsledky. Vývoj v regióne ovplyvňuje bezpečnostnú situáciu, geopolitické vzťahy aj ceny energií, ktoré sa priamo dotýkajú aj Európy a Slovenska. Zároveň ide o jednu z najhorších ľudskoprávnych situácií na svete, kde sú popravy, politické procesy a tvrdé represie súčasťou každodennej reality.
Weisenbacher hovorí o najväčšom ohrození režimu za posledné roky
O tom, čo sa v Iráne reálne deje, prečo sú súčasné protesty výnimočné a aké vyhliadky majú ľudia, ktorí sa postavili režimu, sme sa rozprávali s Peterom Weisenbacherom, riaditeľom a spoluzakladateľom Inštitútu ľudských práv. Dlhodobo sa venuje monitorovaniu porušovania ľudských práv doma aj v zahraničí a upozorňuje na autoritárske praktiky režimov, ktoré systematicky potláčajú slobodu a základné práva občanov.

V rozhovore vysvetľuje širší kontext iránskych protestov, postavenie žien, úlohu medzinárodného spoločenstva aj to, prečo by dianie v Iráne nemalo zostať na okraji záujmu ani v Európe.
Čo sa to teraz deje v Iráne? Viete priblížiť situáciu pre bežného človeka?
V Iráne vládne už desaťročia náboženská diktatúra, teda nie je to demokracia, ale teokracia. Aktuálne prebieha vlna masívnych celoštátnych protestov, ktoré možno považovať za najvážnejšie ohrozenie tohto režimu za posledné roky. Demonštrácie vypukli koncom decembra v dôsledku katastrofálnej ekonomickej situácie a vysokej inflácie. Pôvodne ekonomické požiadavky prerástli do výziev na zmenu režimu a rozšírili sa do viac ako 100 miest.
Znásilňoval a mučil 13-ročných chlapcov: Sadistický vrah lákal deti na cukríky, zavraždil ho komplic
Nutričná špecialistka: Ak chcete schudnúť 5 kíl, Ozempic nie je riešenie. Posledné jedlo o 18:00 je mýtus
Marilyna Mansona vinia zo smrti 15 ľudí a z vrážd šteniatok. Čašníčka Ria v Rakúsku zarába 3-krát viac než na Slovensku
Našli sme lyžiarske stredisko, ktoré patrí medzi najlacnejšie v Európe. Ste tu za 3 hodiny, za pivo dáte 2,50 eura
Európa by mala pred sebou len jeden scenár: Grónsko nie je vtip. To, čo Trump chce, to aj dostane, hovorí expert
Čašník objavil chybu v systéme bankomatu: Stal sa z neho milionár, napokon sa sám udal, toto bol dôvod
Slovákom prekážajú samoobslužné pokladnice, začal sa bojkot: Chvália sa, ako ich obísť, takto reagujú obchody
Ria pracuje v Rakúsku ako čašníčka: Zarábam 3-krát viac než na Slovensku, na začiatku som sa stretla s posmeškami
Marketingový ťah, ktorý sa zmenil na masaker: Pre zbabranú Pepsi súťaž zomrelo 5 ľudí a spoločnosť prišla o milióny
Mal si dať odstrániť rebro, aby sa mohol orálne uspokojiť: Marilyna Mansona vinia aj zo smrti 15 ľudí a z vrážd šteniatok








Nahlásiť chybu v článku