Foto: Archív Andreasa/osobný archív Gabriela Hlavatá a Peter Hlavatý

Čo ste si mohli na našom webe prečítať tento týždeň?

Počas tohto týždňa vám naši redaktori priniesli množstvo pútavých článkov, rozhovorov a reportáží. Prečítajte si zaujímavý rozhovor so Simonou, ktorá žije v Dánsku, s Antem, ktorý je odborník na víno alebo s Rudolfom, ktorý sa venuje loveniu predátorov. Naša redaktorka tiež navštívila Rumunsko a vybrala sa po jednej z najkrajších ciest na svete. To všetko a ešte viac nájdete v sekcii PREMIUM. Neváhajte a čítajte ďalej.

Či už sú to exkluzívne reportáže, pútavé rozhovory, tipy na nezvyčajné dovolenky alebo prehľady filmov a seriálov, ktoré musíš vidieť, v našom prémiovom obsahu nájdeš všetko možné. S predplatným Premium nemáš problém dočítať do konca, pretože články máš odomknuté. Za to, že si naším predplatiteľom, ti ale dávame darček. Nový vernostný program plný benefitov, vďaka ktorým dostaneš ešte viac.

Je to jednoduché – čím dlhšie si súčasťou našej Premium rodiny, tým viac kreditov získavaš. Uplatniť si ich vieš v rámci benefitov vo svojej Benefit peňaženke. V praxi to vyzerá tak, že pri zakúpení interez mesačného predplatného v hodnote minimálne 2,99 € dostaneš benefity, napríklad voucher v hodnote 20 eur od COFFEIN. To znie super, nie?

Taktiež sa môžeš rozhodnúť aj pre zakúpenie predplatného v hodnote 7,99 eura, kde okrem interez mesačného predplatného získavaš tiež exkluzívny prístup aj k zamknutému obsahu webov ako je Startitup, Emefka, Fontech či Odzadu. Pritom dostaneš tiež kupón v hodnote 8 eur na nákup na Dedoles.sk. A to sa už naozaj oplatí. Viac sa dočítaš na tejto stránke.

Komu môžeme vďačiť za Nežnú revolúciu?

Pri spomienke na 36. výročie Nežnej revolúcie nezaškodí ponoriť sa hlbšie do súvislostí. Zmena politických pomerov v Československu, a vlastne i v celej strednej a východnej Európe, by možno ani neprišla nebyť udalostí, ktoré sa odohrali ešte niekoľko rokov pred protestmi študentov na pražskej Národnej triede.

„Nie ma wolności bez Solidarności,“ hovorilo sa vtedy o vízii slobody v Poľsku. V centre mesta Gdansk, tam, kde kedysi dávno vytvorili umelé rameno rieky Visly, stojí od roku 2014 jedinečné múzeum. Práve tu, za vstupnou bránou Európskeho centra Solidarity, nad ktorou sa hrdo týči nápis Stocznia Gdańsk (Gdanské lodenice), poľská komunistická vláda na začiatku 70. rokov krvavo potlačila prvé štrajky miestnych robotníkov, aby sa tí mohli nasledujúce desaťročie púšťať do ďalších a ďalších protestov.

Foto: Archív TASR, Edmund Pelpliński [Public domain], via Wikimedia Commons
A na konci 80. rokov im mohla celá stredná Európa ďakovať za slobodu získanú bez prelievania krvi. Len niekoľko dní pred Vianocami v roku 1970 predstavitelia Poľskej zjednotenej robotníckej strany náhle a umelo navýšili ceny mäsa, múky a iných bežných potravín. Príčinou mala byť údajná slabá tohoročná úroda.

Viac si môžete prečítať v našom článku: Nebyť obyčajného elektrikára, Nežná revolúcia by možno neprebehla. Prebudil milióny Poliakov

Šéf IĽP: Fico do volebných miestností komparzistov nenavozí, jeho podpora klesá. Mám obavy o jeho mentálne zdravie

Slovensko zažíva netradičnú formu občianskeho odporu. Kriedové odkazy na chodníkoch, ktoré sa objavili po policajnom zásahu voči mladému študentovi, sa stali tichým, no mimoriadne silným symbolom nesúhlasu s tým, ako vláda narába s kritikou.

Kým polícia riešila nápis na chodníku, stovky ľudí po celej krajine začali kresliť vlastné odkazy. Kriedová revolúcia tak získala podobu spontánneho hnutia, ktoré ukazuje, že občania už nemajú chuť mlčať pri prejavoch mocenského zastrašovania.

Foto: archív Peter Weisenbacher/SMER- SSD

Najvýraznejší je však hlas mladých. Študenti odchádzajúci z prednášky, kde vystupoval premiér, vyjadrenia solidarity so študentom Murom aj otvorené diskusie na školách ukazujú, že mladá generácia si veľmi dobre uvedomuje, čo znamená sloboda prejavu. A čo všetko ju môže ohrozovať.

Aby sme sa na tieto udalosti pozreli z pohľadu niekoho, kto sa ľudským právam venuje dlhé roky a rozumie kontextu autoritárskych tendencií, oslovili sme Petra Weisenbachera, PhD. Je výkonným riaditeľom Inštitútu ľudských práv, bývalým predsedom Amnesty International Slovensko a spoluzakladateľom Dúhového pochodu Pride Bratislava.

Viac si môžete prečítať v článku: Šéf IĽP: Fico do volebných miestností komparzistov nenavozí, jeho podpora klesá. Mám obavy o jeho mentálne zdravie

Výročie Holodomoru na Ukrajine

Každý rok si vo štvrtú novembrovú sobotu pripomíname jednu z najkrutejších udalostí novodobej histórie na Ukrajine – Holodomor. Práve hladomor bol nástroj, ktorý Sovietsky zväz využíval na vyhubenie ľudí.

Tí sa dostali do takej zúfalej situácie, že sa v niektorých prípadoch museli uchýliť až ku kanibalizmu. Úmrtnosť v ukrajinských regiónoch sa rapídne zvýšila a nepočítala sa v desiatkach či stovkách obetí, ale v miliónoch. „Holodomor“ sa zapísal do novodobej histórie ako jedna z najničivejších udalostí.

Foto: Profimedia / U.S. Signal Corps photo., Public domain, via Wikimedia Commons

Svoje pomenovanie dostal podľa dvoch ukrajinských slov –  „holod“, teda hlad a „mor“, čiže vyhladzovanie. Sužoval miestnych obyvateľov v rokoch 1932 až 1933 a tí umierali v dôsledku nedostatku potravy. Masové umieranie obrovského množstva ľudí bolo cielené.

Všetko to začalo rozhodnutím Josifa Stalina, vládcu sovietskeho impéria, ktorý sa držal na jeho čele takmer tri desaťročia a dodnes je považovaný za jedného z najbrutálnejších diktátorov histórie. Stalin umelo vyvolal hladomor na Ukrajine, ale aj v iných častiach vtedajšieho Sovietskeho zväzu v rámci svojej kampane. Chcel ňou donútiť roľníkov vzdať sa svojej pôdy a vstúpiť do kolektívneho poľnohospodárstva.

Viac si môžete prečítať v našom článku: Jedli vlastné deti aj mŕtvoly, z vychudnutia zapáchali: Stalin spôsobil na Ukrajine šialený hladomor, snažil sa ho utajiť

Týždeň som jazdila po skrytom klenote Európy

„Zožerie ťa tam medveď,“ zavtipkoval známy, keď som spomenula cieľovú destináciu môjho ďalšieho roadtripu.

Foto: Transfăgărășan, interez.sk (Michaela Olexová)

Iný známy len dodal: „Zničíte si auto.“ Mojou odpoveďou bolo vytvorenie must-do zoznamu a zapísanie si dovolenky. Plán nebol precízny, ale trocha premýšľania doň predsa len šlo: zoznam obsahoval Transfăgărășan (údajne najkrajšiu cestu na svete), stredoveké mestečko Sighișoara či hrad Poenari – skutočné sídlo Vlada III. Ţepeşa. Okrem toho som si doň zapísala niekoľko menej známych miest, vrátane „Starého muža z Karpát“.

A ako sa ukázalo, Rumunsko si najlepšie vychutnáte nie s plánom v ruke, ale s otvorenou mysľou. Tejto krajine treba dovoliť, aby vás sama viedla z jedného miesta na druhé.

Viac sa dozviete v reportáži: Izba už za 26 € na noc: Týždeň som jazdila po skrytom klenote Európy, ktorého sa mnohí boja. Známe miesto veľmi sklamalo

Vraždu prezidenta Kennedyho stále sprevádzajú konšpirácie

John Fitzgerald Kennedy zomrel 22. novembra 1963 na následky plánovaného streleckého atentátu, za ktorým stál Lee Harvey Oswald. Vražda 35. prezidenta Spojených štátov amerických sa aj po desiatkach rokov právom radí k tým, ktoré výrazne zmenili chod lokálnej aj svetovej politiky.

V novembri 1963 sa v americkom meste Dallas udial atentát, ktorého cieľom bolo zastreliť a pripraviť o život prezidenta USA, Johna F. Kennedyho. Tento vážny zločinecký akt voči hlave štátu však nebol v dejinách Spojených štátov prvý. Pred Kennedym boli totiž zavraždení aj prezidenti Abraham Lincoln (1865), James A. Garfield (1881) a William McKinley (1901), pričom pri všetkých spomínaných atentátoch bola použitá strelná zbraň. John F. Kennedy sa stal 35. prezidentom USA v januári 1961, kedy nahradil Dwighta D. Eisenhowera.

Foto: Profimedia

Bývalý senátor štátu Massachusetts mal aj vďaka rodinným politickým štruktúram vhodné predispozície na post prezidenta, no za vlastnú reputáciu a obľúbenosť mohol ďakovať najmä svojmu autentickému vystupovaniu pred ľuďmi.

Prezidentské cesty naprieč krajinou patria medzi hlavné pracovné povinnosti so zámerom upevňovania moci, získavania nových voličov, či všeobecne pre účasť medzi bežnými obyvateľmi. Rovnako k tomu pristupoval aj Kennedy, ktorý si pracovnú cestu do štátu Texas prvýkrát naplánoval v septembri 1963.

Hlavným cieľom tohto prezidentského „turné“ bola návšteva piatich miest v Texase, kde mal Kennedy riešiť spory medzi členmi Demokratickej strany, no hlavne budovať svoju politickú kultúru pred blížiacimi sa prezidentskými voľbami v roku 1964.

Ako sa vražda udiala a prečo je stále predmetom konšpirácií, si môžete prečítať v našom článku: Prvá guľka trafila krk, druhá vystrelila mozog. Vraždu prezidenta Johna F. Kennedyho dodnes sprevádzajú konšpirácie

Patrí medzi najbohatších ľudí planéty

Hovorí vám niečo meno Sergey Brin? Možno ste o ňom tiež ešte nikdy nepočuli. Patrí však medzi najbohatších ľudí planéty. Je synom sovietskeho matematika a ekonóma a vedkyne pracujúcej pre NASA a jeho rodina emigrovala v roku 1979 do Spojených štátov, aby unikla pred prenasledovaním Židov.

Foto: Ilustrácia Sergeya Brina cez ChatGPT/úprava interez

Brin aj Larry Page, s ktorým sa spoznal počas štúdií, boli nesmierne zaujatí myšlienkou zlepšiť schopnosť vyťažiť informácie z množstva údajov, ktoré sa hromadia na internete. V Larryho internátnej izbe sa pokúsili tento problém vyriešiť. Prišli s myšlienkou, že hodnotu stránky na webe je možné vyjadriť počtom odkazov, ktoré sa na ňu odvolávajú. Tie najpopulárnejšie výsledky boli považované za najužitočnejšie. Vznikol tak Google, bez ktorého si dnes mnohí nevedia predstaviť fungovanie na internete.

Ak chcete vedieť, za čo Brin čelil ostrej kritike, prečítajte si náš článok tu: Patrí medzi najbohatších ľudí planéty: Jeho rodina musela ujsť z Ruska, za toto čelil ostrej kritike

Simona žije v Dánsku

Ak ste už niekedy uvažovali nad sťahovaním do zahraničia, možno sa vo vašom hľadáčiku ocitlo aj Dánsko. Simona, ktorá v tejto krajine žije, nám prezradila, aké je v Dánsku zdravotníctvo a či si tam ľudia musia zvlášť šetriť, aby mali na dôchodku z čoho vyžiť. Čo sa jej na tejto krajine pozdáva najviac a čo jej, naopak, zo Slovenska tak trochu chýba?

Foto: Andrea Pražienková/Jakub Hałun, CC BY-SA 4.0, via Wikimedia Commons

Prezradila nám tiež, že každý by podľa nej mal vyskúšať život v zahraničí. Môže to byť síce náročné, no myslí si, že jednoznačne stojí za to zariskovať.

Ak sa chcete dozvedieť viac o tom, ako sa Simone darí v Dánsku, prečítajte si náš rozhovor tu: Simona žije v Dánsku: Za potraviny dáme 500 eur mesačne, platy sú ale neporovnateľné. Toto Slovensku veľmi chýba

Strávila som deň s majiteľom rodinnej vinárne

Ante Sladić prevzal tradíciu a vinohrady v Dalmácii po otcovi. Vyrazila som za ním – osobne.

Foto: interez.sk (Michaela Olexová)

Chorváta z vinárskej rodiny som chcela vyspovedať zo všetkého, čo by mohlo zaujímať každého Slováka. Položila som mu aj niekoľko náročných, dokonca drzých otázok vrátane toho, prečo o chorvátskom víne dnes svet takmer nepočuje, alebo ako sa môže stať, že ak si kúpime fľašu za 30 eur, jej obsah nás sklame. Sladić však odpovedal na všetko veľmi priamo. Odhalil mi veľa cenných informácií, o ktoré sa dnes chcem podeliť aj s vami. Začnime však od začiatku.

Viac sa dozviete v reportážnom rozhovore: Strávila som deň s majiteľom rodinnej vinárne: Prezradil mi, prečo nám nechutí 30-eurové víno. Rozhodujúca je jedna vec

Toto málo známe a očarujúce vianočné európske mesto patrí medzi superlacné destinácie

Predstavte si mesto, ktoré sa v decembri rozžiari miliónmi svetiel, ulice sa premenia na rozprávkové kulisy a vôňa škorice, vareného vína a sladkých dobrôt vás sprevádza na každom kroku. Nie je to Viedeň ani Praha či Budapešť, ale rumunské mesto, ktoré sa v posledných rokoch stalo nečakaným favoritom európskych vianočných trhov. Kedysi menej známe priemyselné centrum dnes láka turistov z celej Európy svojou neopakovateľnou vianočnou atmosférou.

Ak hľadáte netradičný vianočný výlet, toto mesto je destináciou, ktorú by ste rozhodne nemali prehliadnuť.

Foto: kossxtreeme, CC BY-SA 3.0, via Wikimedia Commons

Toto mesto počas sviatkov doslova žiari. V roku 2024 bolo celé centrum mesta pokryté viac než dvoma miliónmi svetiel, ktoré vytvárali svetelné tunely, obrovské brány a trblietajúce sa inštalácie. Nad všetkým sa týčil obrovský kolotoč, najväčšie ruské koleso v krajine, z ktorého bolo vidno celé mesto v slávnostnom šate.

Historické centrum sa premenilo na obrovskú scénu rozdelenú do štyroch tematických svetov, ktoré návštevníkov preniesli od klasickej rozprávky až do budúcnosti. V ríši Kráska a zviera sa tak ocitli v kúzelnom paláci, kde ožili scény známej rozprávky, zatiaľ čo Santova dedina jasala detskou radosťou, vôňou medovníkov a tónmi kolied.

Milovníci tradícií zas nevynechali časť Tradičné rumunské Vianoce, kde miestni remeselníci ponúkali výrobky z dreva, výšivky a domáce dobroty, ktoré rozprávali príbeh rumunskej pohostinnosti a štedrosti. A ten, kto zatúžil po niečom úplne inom, Galaktické Vianoce ho zaviedli do sveta svetelných efektov a futuristických inštalácií inšpirovaných Hviezdnymi vojnami.

Viac sa dozviete tu: Toto málo známe a očarujúce vianočné európske mesto patrí medzi superlacné destinácie

Lovec pedofilov Rudolf: Neverili by ste, koľko takých mužov máte v okolí.

V posledných mesiacoch sa stal jednou z najvýraznejších postáv v boji proti sexuálnym predátorom na Slovensku. Stretnutia s nimi nahráva a zverejňuje na sociálnej sieti. Upozorňuje tým na nedostatočnú ochranu detí v online priestore.

Foto: Facebook/Rudolf Olach

Rudolf Olach práve preto spustil iniciatívu #STOPPDFL, v rámci ktorej presadzuje prísnejšie pravidlá pre sociálne siete aj vyššiu zodpovednosť samotných internetových platforiem. Doteraz absolvoval 15 stretnutí, na ktorých sa objavili muži presvedčení, že idú na „rande“ s trinásťročným dievčaťom. Väčšinou s vidinou toho, že sa na stretnutí odohrajú aj sexuálne aktivity.

Kto je Rudolf Olach a ako sa stal tvárou boja proti sexuálnym predátorom na Slovensku, sa dozviete v našom článku: Lovec pedofilov Rudolf: Neverili by ste, koľko takých mužov máte v okolí. Dohodnúť stretnutie s 13-ročnou nie je problém

Poliačik o situácii na Ukrajine: Niekto, komu by už za Užhorodom museli dávať plienky, posiela slovenské deti do vojny

Zima vo vojne nikdy nebola iba o počasí. Je to ročné obdobie, ktoré výrazne mení spôsob boja, preverí schopnosti armád a odhalí slabiny štátov na oboch stranách frontu. Tento rok však bude pre Ukrajinu o niečo ťažší. Zima prichádza v období politických otrasov a čoraz tvrdších útokov na kritickú infraštruktúru.

O tom, čo Ukrajinu čaká v najbližších mesiacoch, hovorí v rozhovore pre interez odborník na komunikáciu a kritické myslenie Martin Poliačik, bývalý poslanec a člen zakladajúceho tímu Progresívneho Slovenska. Dlhodobo sa venuje medzinárodnému dianiu a je známy tým, že konflikty a politické zmeny vysvetľuje otvorene a vecne.

Foto: Instagram/Martin Poliačik/interez

Poliačik má za sebou aj pôsobenie v Kyjeve, kde bol zástupcom riaditeľky kancelárie GLOBSEC. V súčasnosti pracuje v Emile Foundation ako riaditeľ pre stratégiu a partnerstvá a venuje sa aj téme detí unesených z Ukrajiny, ktorým pomáha pri návrate k rodinám.

Rozhovor vznikol priamo na sympóziu Price of War, ktoré patrí medzi najvýznamnejšie odborné podujatia o bezpečnosti a súčasných konfliktoch. Tento rok na ňom vystúpili aj britský minister pre ozbrojené sily Alistair Carns a bývalý riaditeľ CIA generál David Petraeus. GLOBSEC bol jedným z partnerov podujatia.

Vysvetľuje, prečo sa front mení na zónu nikoho, ako vyzerá skutočná vojenská situácia pred príchodom zimy, čo znamená korupčný škandál v Kyjeve, a prečo môže ohroziť aj stabilitu Zelenského vlády. Nevyhol sa ani komentáru k výrokom slovenského premiéra, ktoré podľa neho odhaľujú hlbší problém.

Keď sa chcete dozvedieť viac, prečítajte si náš článok: Poliačik o situácii na Ukrajine: Niekto, komu by už za Užhorodom museli dávať plienky, posiela slovenské deti do vojny

Gabriela a Peter pracujú ako zvárači v zahraničí

Gabriela a Peter sú mladý manželský pár, ktorý verí, že remeslo má zlaté dno. Spája ich nielen láska, ale aj spoločná vášeň pre manuálnu prácu. Pracujú ako zvárači najmä v západných krajinách, ako napríklad Holandsko, Dánsko, Belgicko či Nemecko. Najviac ich však oslovilo Dánsko. „Páči sa nám najmä mentalita ľudí, ich správanie, ľudskosť, priateľskosť a ich pokojný spôsob života.“

Foto: osobný archív Gabriela Hlavatá a Peter Hlavatý

Pod prezývkou Weldcoup, čo je skratka pre Welding Couple, v preklade zvárací pár, ich sledujú tisíce ľudí. Na sociálnych sieťach sa delia o momenty zo svojho pracovného života a zároveň motivujú budúcich zváračov.

V našom rozhovore nám prezradili, ako sa k tomuto remeslu dostali, prečo si vybrali prácu v zahraničí, koľko si dokážu zarobiť, a čo všetko predstavuje práca zvárača na cestách.

V ktorej krajine ste si dokázali najlepšie zarobiť a koľko, aspoň približne?

To záleží od viacerých faktorov. Ohodnotenie zvárača je individuálne, závisí to od náročnosti projektu, typu priemyslu a, samozrejme, od zručností a skúseností zvárača. Vo všeobecnosti je najlepšie ohodnotený polovodičový a farmaceutický priemysel. Veľmi dobré ohodnotenie je v Škandinávii, kde si vie zvárač zarobiť 7- až 12-tisíc eur v hrubom, ale ako sme spomínali, závisí to od viacerých faktorov.

Viac sa dozviete tu: Gabriela a Peter pracujú ako zvárači v zahraničí: V Škandinávii sa dá zarobiť aj 12-tisíc eur, ubytovanie často platí firma

Andreas a jeho rodina rozbehli biznis v raji na zemi

Ak by ste mohli žiť v raji, ktoré miesto na svete by ním bolo? Čech Andreas a jeho rodina sa rozhodli pre Honduras, konkrétne pre ostrov Roatán. Rozbehli tu úspešné podnikanie a vo svojej reštaurácii vás radi pohostia vyberanými dobrotami.

Foto: Archív Andreasa

Vezmú vás plávať so žralokmi a ukážu vám ten najkrajší východ slnka. Ako sa na Roatán dostali a prečo by ste sa sem mali pozrieť aj vy?

Ak sa chcete dozvedieť viac, prečítajte si náš rozhovoru tu: Andreas s rodinou rozbehol biznis v raji na zemi: Dom si prenajmete od 523 eur na mesiac, plávanie so žralokmi musíte zažiť

Uložiť článok

Najnovšie články