Väčšina ľudí na Slovensku cíti nostalgiu za bývalým režimom. Až šesť z desiatich Slovákov si myslí, že za socializmu sa žilo lepšie. Vyplýva to z prieskumu DEKK Inštitútu. Pozitívny obraz o živote za socializmu má v našej spoločnosti približne 65 percent ľudí.
Názor, že život v bývalom režime bol horší ako dnes, má niečo vyše 28 percent Slovákov a Sloveniek. Analytici inštitútu zdôrazňujú, že 65 percent Slovákov nemožno označiť za jednotnú názorovú skupinu ľudí. Výskum ukazuje, že nostalgia môže mať v našej krajine viacero príčin, ktoré sú predmetom skúmania.
„Jeden z dôvodov je fakt, že Slovensko počas socializmu benefitovalo viac, ako napríklad Česko. Pre našich susedov to bolo skôr obdobie stagnácie, zatiaľ čo u nás sa zrýchlila industrializácia. Obyvatelia mnohých dedín na východe Slovenska sa dostali ku kanalizácii či elektrine až počas tohto obdobia. Časť slovenskej populácie tak má na socializmus pozitívnejšie spomienky ako zvyšok krajiny,“ vysvetľuje výskumník a riaditeľ DEKK Inštitútu Pavol Kosnáč.
Polarizácia a riziko spoločenského napätia
Analytici tiež upozorňujú na to, že čierno-biele vysvetľovanie či hanlivé nálepkovanie tejto skupiny ľudí pomáha zvyšovať spoločenské napätie. Slovensko je podľa medzinárodného projektu V Dem druhá najpolarizovanejšia krajina v Európe. „Práve takéto správanie je typické pre vysokú polarizáciu a vytvára živnú pôdu pre emóciu, ktorá je pre súdržnosť a dialóg často horšia ako nenávisť, a to pohŕdanie a morálna nadradenosť,“ popisuje Kosnáč.
Poukazuje na to, že rôzne názorové skupiny sú v slobodnej spoločnosti prirodzené. Ale ak tieto názorové skupiny nespája nejaká spoločná, kolektívna identita, stáva sa táto situácia potenciálne nebezpečnou, názorový oponent sa mení zo súpera na nepriateľa. V najvážnejšom stupni polarizácie sa začína legitimizovať násilie ako prostriedok na riešenie konfliktov. DEKK Inštitút zbiera svoje dáta a vytvára analýzy s cieľom predísť takejto situácii.
Psychologické, ekonomické a spoločenské dôvody nostalgie
Inštitút vypracoval tri príklady dôvodov, ktoré vedú ľudí na Slovensku k pozitívnemu obrazu o živote v bývalom režime. Stále aktuálnejšie sú psychologické dôvody. V celej Európe pribúda počet ľudí, ktorí v kapitalistickom svete finančne prosperujú, na strane druhej sa však cítia osamelo.
Štát dnes zabezpečuje naše prežitie a množstvo z nás prestalo investovať čas do budovania komunít. Pocit osamelosti a neistoty z budúcnosti má veľmi negatívny vplyv na duševné zdravie. Druhou skupinou sú ekonomické dôvody.
„Nespokojná so stavom spoločnosti býva najchudobnejšia časť populácie. Platy za posledných 30 rokov rástli 10-násobne, ale ceny niektorých základných potravín aj 15- a viacnásobne. Niektoré služby ešte viac,“ uviedol Kosnáč. Z hľadiska životných nákladov je to pre väčšinu spoločnosti v poriadku, lebo výrazne klesli ceny ostatných tovarov. Najchudobnejšiu časť spoločnosti ale zaujímajú primárne základné potraviny a energie a z tých niektoré predbehli rast platov.
„Na konci dňa tak mnohí chudobnejší ľudia necítia benefit modernej doby, niekedy práve naopak,“ poukázal. Medzi spoločenskými dôvodmi môžeme vidieť napríklad stratu prestíže povolania. To sa mohlo dotknúť napríklad baníkov, robotníkov či roľníkov, ale napríklad aj bezpečnostných zložiek či učiteľov, ktorí po páde socializmu stratili svoje spoločenské postavenie.
Slovensko na križovatke podľa DEKK Inštitútu
Slovensko stojí v súvislosti s polarizáciou spoločnosti podľa DEKK Inštitútu na križovatke. Pokračovanie súčasného trendu môže viesť k radikalizácii a rozpadu demokratických noriem. Alternatívou je využiť krízu ako impulz pre reformy vytvoriť inkluzívnejší systém, ktorý rešpektuje legitímne obavy všetkých skupín obyvateľstva.
Podobným spôsobom postupovali aj krajiny, ktoré dnes obdivujeme za stav demokracie, kvalitu života aj mieru súdržnosti, ako je Estónsko či Fínsko, poukázal inštitút.
Nahlásiť chybu v článku