Oceány skrývajú oveľa viac, než by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Sú akýmsi zrkadlom a predzvesťou problémov, ktoré môžu ovplyvniť celú planétu. Vedci teraz prišli s novými znepokojujúcimi zisteniami.
Nemeckí vedci nedávno zistili, že Južný oceán, ktorý po celé stáročia poctivo pohlcoval oxid uhličitý a teplo uvoľnené ľudskou činnosťou, môže jedného dňa všetko vypustiť späť, informoval ScienceAlert. Tento jav, ktorý sa označuje ako „grgnutie“, môže opätovne prispieť k zintenzívneniu globálneho otepľovania.
Južný oceán stabilizuje svetovú klímu
Južný oceán obklopuje Antarktídu, pričom zohráva kľúčovú úlohu v stabilizácii svetovej klímy. V súčasnosti pohlcuje približne 40 % tepla a viac ako štvrtinu oxidu uhličitého, ktoré ľudstvo uvoľňuje do atmosféry spaľovaním fosílnych palív.
Podľa novej štúdie však tento proces nebude trvať večne. Modelové simulácie naznačujú, že ak by ľudstvo v budúcnosti dosiahlo nulové alebo dokonca negatívne emisie a svet by sa nakoniec ochladil, oceán by mohol po čase začať uvoľňovať nahromadené teplo späť do atmosféry.
Najviac ohrozená je južná pologuľa
Vedci v simulácii predpokladali, že množstvo oxidu uhličitého v atmosfére sa v priebehu nasledujúcich 70 rokov zdvojnásobí, po čom budú emisie rýchlo klesať. Po dlhšom období ochladzovania by podľa modelu nastal opačný efekt – oceán by vypustil časť akumulovanej energie späť do ovzdušia, čo by spôsobilo opätovné otepľovanie planéty, a to najmenej na jedno storočie.
Modely zároveň ukazujú, že efekt nebude rozložený rovnomerne. Najvýraznejšie sa prejaví na južnej pologuli, najmä v oblastiach, ktoré sú už dnes klimaticky zraniteľné. Južný oceán by tak mohol prehĺbiť regionálne rozdiely v dosahoch klimatických zmien.
Zistenia vedcov tak spochybňujú doterajšiu predstavu, že globálne otepľovanie sa dá zastaviť priamo úmerne s poklesom kumulatívnych emisií oxidu uhličitého. Ak sa tieto výsledky potvrdia aj v ďalších modeloch, môže to znamenať, že pozitívne efekty klimatických opatrení sa prejavia až po dlhšom časovom oneskorení, dokonca až o niekoľko storočí.
Podľa autorov štúdie preto nestačí len znížiť emisie, ale aj dlhodobo sledovať teplotnú dynamiku oceánov, ktoré reagujú na zmeny v atmosfére s výrazným oneskorením.
Vedci teda upozorňujú, že aj keď sa podarí ukončiť éru fosílnych palív, globálne teploty môžu zostať nestabilné ešte celé stáročia. Klimatická politika tak bude musieť počítať nielen s rýchlymi opatreniami, ale aj s veľmi dlhodobým plánovaním a adaptáciou.
Nahlásiť chybu v článku