Pulzuje ako srdce. Vedci zistili, že zemský plášť, približne v oblasti Etiópie, pulzuje, čo môže predpovedať veľké zmeny.
Vedci podľa štúdie nedávno zistili, že v oblasti Afarského trojuholníka môže vznikať zárodok nového oceánu. Rytmický pohyb horúceho materiálu z útrob Zeme smerom k povrchu môže byť začiatkom geologickej transformácie. Píše o tom portál Science Alert, ktorý sa odvoláva na štúdiu zverejnenú v Nature Geoscience.
Afarský trojuholník v Etiópii je miestom, kde sa stretávajú tri tektonické platne – Arabská, Núbijská a Somálska. Všetky sa pomaly vzďaľujú, čo spôsobuje, že sa zemská kôra rozťahuje a stenčuje. Vedci už dlhšie tušili, že pod týmto riftovým systémom stúpa horúci materiál z plášťa, no až teraz sa im podarilo zdokumentovať jeho rytmický a chemicky jedinečný charakter.
„Zistili sme, že plášť pod Afarom nie je jednotný ani statický – pulzuje, a tieto pulzy nesú výrazné chemické podpisy,“ vysvetľuje vedúca výskumu Emma Wattsová zo Swansea University.
Vedci museli nájsť spôsob ako získať vzorky z útrob Zeme. Tím geológov analyzoval až 130 vzoriek sopečných hornín z regiónu Afar a hlavného etiópskeho riftu.
Rozpad kontinentov, či vznik oceánu
Ich zloženie odhalilo opakujúce sa chemické pásy, ktoré podľa vedcov zodpovedajú pulzom stúpajúceho plášťového materiálu – akoby tlkot srdca prenikajúci z útrob Zeme. „Tieto pulzy sa správajú rôzne v závislosti od toho, aká hrubá je platňa a ako rýchlo sa trhá. Napríklad pod Červeným morom, kde sa kôra oddeľuje rýchlejšie, prechádzajú pulzy pravidelnejšie – podobne ako krv pulzujúca cez úzku tepnu,“ uvádza geológ Tom Gernon z University of Southampton.
Podľa výskumu publikovaného v časopise Nature Geoscience sa tieto „tepny Zeme“ tiahnu pod platňami a sústreďujú sopečnú aktivitu tam, kde je kôra najslabšia. Zároveň ukazujú, že pohyb hlbokého plášťa úzko súvisí s pohybom platní nad ním. To môže pomôcť lepšie pochopiť vznik sopiek, zemetrasení, ale aj samotný proces rozpadu kontinentov.
„Vývoj hlbokých výronov plášťa je priamo ovplyvnený tým, ako sa hýbu platne nad nimi. Je to kľúčové pre náš výklad povrchových javov, ako sú zemetrasenia či sopečná činnosť,“ dopĺňa geofyzik Derek Keir.
Ak sa tento proces bude vyvíjať ďalej, kôra v oblasti Afaru sa môže pretrhnúť natoľko, že vznikne nový oceán. Povrch by klesol pod úroveň mora a otvorilo by sa nové dno – podobne ako kedysi vznikol Atlantický oceán. Pôjde však o pomalý proces, ktorý bude trvať milióny rokov, no vedci už dnes majú možnosť sledovať jeho začiatok v reálnom čase.
Nahlásiť chybu v článku