Foto: NASA Goddard's Scientific Visualization Studio, Public domain, via Wikimedia Commons

Podľa odborníkov je situácia mimoriadne vážna.

Západoantarktický ľadový štít je na pokraji zrútenia. Ak k nemu dôjde, spôsobí to nezvratné zvýšenie hladiny svetového oceánu o 4 metre. Niektoré časti sveta môžu skončiť ponorené pod vodou.

Na pokraji kolapsu

Ako informuje Mail Online, Západoantarktický ľadový štít je bohatou zásobárňou zamrznutej sladkej vody. Vedci sa ale obávajú toho, že sa ocitol na pokraji kolapsu. Následky by boli zničujúce. Znamenalo by to totiž, že by sa v nasledujúcich stovkách rokov nezvratne zdvihli hladiny oceánov o 4 metre. Aby ku kolapsu došlo, stačí, aby sa oceány oteplili už len trochu nad súčasnú úroveň.

„Už oteplenie o 0,25 °C v hĺbke oceánu oproti súčasnému stavu môže spôsobiť začiatok kolapsu,“ vyjadril sa autor štúdie David Chandler z Nórskeho výskumného centra (NORCE). Pri udržaní súčasného stavu bude kolaps pomalý a môže trvať aj 1000 rokov. Ak ale dôjde k ďalšiemu globálnemu otepleniu, proces sa výrazne urýchli.

Foto: Jeroen, LGPL, via Wikimedia Commons

Pre ľudí to bude znamenať, že budú musieť opustiť svoje domovy na pobreží a presťahovať sa viac do vnútrozemia. Niektoré ostrovné národy budú musieť emigrovať, pretože ostrovy môžu skončiť pod hladinou úplne.

Pocítime to aj v Európe

Na Zemi existujú dve veľké ľadové pokrývky, a to Grónsky ľadový štít a Antarktický ľadový štít a spolu obsahujú približne 99 % sladkej vody na Zemi. Západoantarktický ľadový štít je súčasťou Antarktického ľadového štítu a na zmeny klímy je mimoriadne citlivý. Na niektorých miestach je ľad hrubý aj 3 až takmer 5 kilometrov.

Ilustračná foto: Pexels

Ak ale dôjde hoc len k čiastočnému roztopeniu Západoantarktického ľadového štítu, následky môžu byť katastrofálne. Ľadový štít ovplyvňuje nielen hladinu morí, ale aj klímu. Ak dôjde k jeho rýchlemu topeniu, pocítime to aj v Európe. Vedci vytvorili množstvo simulácií toho, ako sa ľadová pokrývka menila za posledných 800 000 rokov.

Po prekročení hranice niet cesty späť

Počas tohto obdobia klíma Zeme viackrát prechádzala chladnými obdobiami, známymi ako „glaciály“, a teplejšími obdobiami, nazývanými „interglaciály“, teda medziľadové doby. Niektoré medziľadové doby boli pravdepodobne teplejšie, ako je súčasnosť. Vedci si tak môžu vytvoriť predstavu o tom, aké to má následky.

Ilustračná foto: Pexels

Len čo dôjde ku kolapsu, bude potrebných niekoľko tisíc relatívne chladných rokov, aby sa ľadový štít vrátil do pôvodného stavu. Ak sa raz prekročí istá hranica, zmena je podľa odborníkov nezvratná a už jej nijako nezabránime.

Niektorí si myslia, že topenie sa v nasledujúcom storočí bude zrýchľovať bez ohľadu na to, ako veľmi zredukujeme používania fosílnych palív a budeme mať pod kontrolou emisie skleníkových plynov. Predpokladá sa, že topenie bude trikrát rýchlejšie ako v 20. storočí.

Uložiť článok

Najnovšie články