Ilustračná foto: Profimedia / Noche de la pena, CC BY-SA 3.0, via Wikimedia Commons

Archeológovia pracujúci v podzemí jaskyne Cueva de Sangre tvrdia, že odhalili prítomnosť obetných rituálov.

Počas výskumu v podzemí prišli na dôkazy o desivom a starovekom mayskom rituáli, ktorého súčasťou mohli byť ľudské obete. Vedci sa domnievajú, že miestni obyvatelia obetovali ľudí, aby upokojili mayského boha dažďa.

Cueva de Sangre, vo voľnom preklade „Jaskyňa krvi“, je jednou z jaskýň v lokalite archeologického náleziska Dos Pilas v Peténe (Guatemala). Práca na nálezisku siaha až do 90. rokov 20. storočia a miestne jaskyne Mayovia využívali približne v období rokov 400 pred n. l. až 250 n. l. Vedci však tentoraz skúmali, prečo hlboko v „Jaskyni krvi“ našli stovky úlomkov ľudských kostí s jasnými znakmi poranenia.

Rituálne zoradené lebky a stopy sekerky

Ich zistenia naznačujú, že Cueva de Sangre bola miestom obetných rituálov. O svojich zisteniach informovali 24. apríla na výročnej konferencii Spoločnosti pre americkú archeológiu.

„Vidíme len časti tiel, nie celé kostry – ide o ukážkový príklad. V mayských rituáloch boli aj jednotlivé časti tela rovnako cenné ako celé telá,“ vysvetlila pre Live Science bioarcheologička Michele Bleuze z Kalifornskej štátnej univerzity v Los Angeles.

Ilustračná foto: nálezisko Dos Pilas, Simon Burchell, CC BY-SA 3.0, via Wikimedia Commons

V jaskyni boli kosti roztrúsené po zemi – nie pochované. Mnohé niesli známky traumatických poranení, ktoré zrejme vznikli krátko pred smrťou. Na jednej z lebiek vedci objavili rez pripomínajúci prácu so sekerkou so skosenou hranou. Podobnú stopu našli aj na bedrovej kosti dieťaťa. Stopy na oboch kostiach zároveň naznačujú, že k zraneniam došlo tesne pred smrťou.

Dôkazom je nielen prítomnosť poranení, ale aj neanatomické usporiadanie kostí – napríklad štyri lebky uložené tesne vedľa seba. V jaskyni sa našli aj okrové a obsidiánové čepele, čo podľa forenznej antropologičky Ellen Fricano z Western University of Health Sciences jasne potvrdzuje rituálny charakter miesta.

Ilustračná foto: Profimedia

Zaujímavé je aj to, že bola jaskyňa prístupná pravdepodobne iba počas obdobia sucha – inokedy bývala zaplavená. Výskumníci preto predpokladajú, že sa mohla spájať s významnou mayskou oslavou Dňa svätého Kríža, ktorý sa slávil 3. mája pred príchodom dažďov. Počas týchto osláv sa Mayovia modlili za dážď a dobrú úrodu, čo mohlo byť spojené s krvavými obetami.

Na jednoznačné odpovede si však ešte musíme počkať. Tím plánuje ďalšie analýzy vrátane výskumu DNA a pripravuje recenzovanú štúdiu. „Chceme zistiť, kto boli títo ľudia. Už teraz vieme, že s nimi bolo zaobchádzané úplne inak ako so zvyškom populácie,“ uzatvára Bleuze.

Uložiť článok

Najnovšie články