Kamenná osada Akrotiri je dnes kľúčovým prostriedkom k prekonaniu gréckych tisícročí. Život starovekých predkov opísal pre portál Greece Is aténsky archeológ Christos Doumas.
Lokalita starovekej osady Akrotiri, v období zhruba 2000 rokov pred Kristom, prekvitala súborom obchodníkov, remeselníkov, námorníkov, roľníkov a chovateľov dobytka.
Kultúra spoločnosti na nás dnes číha na každom rohu. Neoddeliteľnou súčasťou kamenných domov boli priestranné okná, izby zdobené hojnými nástennými maľbami, či drevený nábytok.
Vyspelá a kultúrne bohatá sociálna štruktúra osady
Ľudia v osade sa živili strukovinami, pšenicou a jačmeňom, a chovali ovce a kozy. Príjem sa im úspešne darilo zvyšovať prostredníctvom vyvážania olivového oleja, ktorého mali doma vždy dostatok. Okrem toho napríklad Krétu zásobovali obsidiánom, vyrábali víno a v prístavoch predávali ulovené ryby.

V priestoroch Akrotiri tiež nájdete vyspelý kanalizačný systém a kamenné námestia, ktoré kedysi boli centrom kultúrneho života. Podľa slov Doumasa si obyvatelia udržiavali bohaté obchodné vzťahy s lokalitami v blízkom i vzdialenom okolí.
Okrem Kréty máme dôkazy o spolupráci s pevninským Gréckom, Cyprom, Sýriou, Egyptom i inými spoločnosťami. O ich výmene napovedá napríklad konzumácia slimákov, tradičnej krétskej pochúťky, ktorú obyvatelia Akrotiri obľubovali.
Profesor opisuje, že bohatstvo spoločnosti povoľovalo členom „obrátiť pozornosť na príjemnejšie činnosti“. Umenie a kultúra vďaka tomu prekvitali. Obyvatelia si tiež užívali gastronómiu, hudbu a odpočinok.
Tragický výbuch sopky zachoval množstvo dôkazov o živote v osade
Smutným faktom je, že o komplexnej osade sa dnes učíme len vďaka tragickej udalosti, ktorá bola zároveň symbolom razantného zániku.
Na jar 1613 pred Kristom sa k životu prebudila ostrovná sopka. Jej výbuch, ktorý patrí k najsilnejším výbuchom na svete za posledných 10 000 rokov, zdemoloval všetko, čo mu prišlo pod ruku.

Sopečný popol tak za malú chvíľu úplne pochoval prekvitajúcu spoločnosť. Jej kamenné pozostatky sa však vďaka živej, popolovej hrobke zachovali až do dnešného dňa.
Kedysi bujné kultúrne centrum dostalo prezývku „Pompeje v Egejskom mori.“ Významné dedičstvo dnes okrem svetových archeológov láka aj množstvo návštevníkov. Cestujú cez kontinenty, aby sa mohli pozrieť na pozostatky významnej stopy našich dejín.
Odborník dodáva, že miesto dnes v kontexte egejskej civilizácie považujeme za rovnako významné, ako klasickú Akropolu či byzantskú horu Athos.
Využite bohaté možnosti prehliadok v lokalite
V prípade, pokiaľ si chcete tento rok užiť archeologické nálezisko sami, odporúčame využiť hojnú ponuku organizovaných (aj súkromných) prehliadok, ktoré vám povolia nahliadnuť až ku koreňom starovekého sídla. Prehliadky začínajú už na cene 15 eur za osobu.
Ak si chcete užiť poriadny zážitok, môžete tiež napríklad využiť možnosť „archeologického autobusu“, ktorý vás prevedie viacerými lokalitami (vrátane archeologického náleziska či pláže s názvom Red Beach) za približne 50 eur na osobu.
Detské nosové vakcíny proti chrípke boli fuč za pár hodín. Vieme, kedy príde posledná dávka, niektorí rodičia sú zúfalí
Budú v sobotu na Sviatok Všetkých svätých otvorené obchody? Pozrite sa, ako to bude po novom, reťazce hlásia zmeny
Radik bol postrach Ruska: Škrtil 90-ročné ženy, tvrdil, že ich to nebolí a len sa chcel najesť. Náhodou ho zachytilo video
Boli sme sa v Bratislave zaočkovať proti covidu bez registrácie: Rad nemal konca, ľudia vtipkovali o kukurici. Na toto sa pripravte
Urológ Ján Švihra: Vo vybraných prípadoch má obriezka stále veľký zmysel. Takto by mala vyzerať správna hygiena „tam dolu“
Brat za Brata zbiera údaje možno aj o vás. Redaktorka bola 21 dní v top exotickej destinácii, výdavky ju prekvapili
Objavili sme klenot, nikdy ste o ňom nepočuli: Prešli sme sa po najstaršom drevenom moste v Európe a navštívili unikát
Jednu chcel označiť horiacou cigaretou, inú zase zbil do bezvedomia. Čím bol Picasso väčší sadista, tým lepšie maľoval
Zrezanú kožu prišíval na tváre, topila sa v hnise, stál pri prvej plastike penisu: Chirurg experimentoval s obeťami vojny
ANKETA: Nemá to tu čo robiť. Pýtali sme sa Slovákov, či nakupujú v ruskom reťazci MERE a čo si o ňom myslia












Nahlásiť chybu v článku