Prechádzka po pláži pri mori je pre nás, vnútrozemcov, skutočne vzácna. More človeka odjakživa fascinovalo a okrem toho, že mu prinášalo obživu, práve jeho prekonávanie sa stalo základom prvej globalizovanej spoločnosti. No ako sa teraz ukazuje, more má okrem toho aj veľmi blahodárne účinky aj čo sa týka mentálneho zdravia.
Výskumníci z Canterburskej univerzity na Novom Zélande v spolupráci s americkou Michiganskou univerzitou skúmali, aký vplyv má na ľudí, keď majú blízko svojho bývania veľké modré a zelené plochy. Výskumnou vzorkou boli obyvatelia mesta Wellington, ktoré je hlavným mestom Nového Zélandu.
Modré plochy boli definované ako vodné plochy, konkrétne to bolo more a oceán, zatiaľ čo zelené plochy predstavovali parky, lesy, či trávnaté ihriská. Wellington, aj keď je hlavným mestom s veľkým stupňom urbanizácie, nájdeme v ňom dostatočné množstvo zelených plôch a taktiež poloha pri Tasmanovom mori a Tichom oceáne vytvára dostatočné množstvo modrých plôch.

Keď vedci zmapovali, akým plochám sú konkrétni obyvatelia Wellingtonu „vystavení“, porovnávali tieto údaje s údajmi, ktoré mapovali duševné zdravie obyvateľov Nového Zélandu. Ďalej tiež zohľadňovali faktory ako je výška príjmu, vek, pohlavie, či iné štatistické ukazovatele.
Po analýze všetkých údajov dospeli k záveru, že ľudia, ktorí majú zo svojho bývania výhľad na more či oceán, majú svoje duševné zdravie v lepšej kondícii v porovnaní s ľuďmi bez výhľadu na more.

Ďalej zistili, že zelené plochy nemajú až taký pozitívny vplyv ako more. Autori štúdie to zdôvodňujú aj tým, že pri analýze zelených plôch nerozlišovali medzi parkami, lesmi, či inými zelenými plochami ako sú trávniky, alebo napríklad otvorené štadióny. Spoluautor štúdie Amber Pearson priznáva, že ak by sa zamerali napríklad len na výhľad na les, výsledky duševného zdravia v porovnaní s výhľadom na more by mohli byť podobné.
V ďalších výskumoch by sa vedci chceli zamerať viac na vplyv vodných plôch. Tentoraz by chceli zistiť, či aj menšie vodné plochy, napríklad jazerá, majú rovnaký alebo podobný vplyv na duševné zdravie ako výhľad na more. Dúfajú, že vďaka tomu lepšie pochopia, ako okolie a prostredie, v ktorom žijeme, vplývajú na naše zdravie. Výstupy z týchto výskumov by potom mohli napomôcť pri mestskom plánovaní urbanizácie.

Aj keď na Slovensku more nemáme, máme dostatok hôr a lesov, ktoré by takisto mohli podľa autorov štúdie pozitívne vplývať na naše zdravie. Preto, ak je to len trochu možné, nájdite si občas chvíľu a choďte na prechádzku do lesa alebo na ľahkú turistiku do hôr. Takýto výlet má podľa nás 100 % pozitívny účinok na naše zdravie, a to ako fyzické, tak určite aj na duševné.
Šéf IĽP: Teherán teraz vyzerá ako mesto v stave paralýzy, protesty naberajú na sile. Ovplyvniť môžu aj Slovensko
Znásilňoval a mučil 13-ročných chlapcov: Sadistický vrah lákal deti na cukríky, zavraždil ho komplic
Nutričná špecialistka: Ak chcete schudnúť 5 kíl, Ozempic nie je riešenie. Posledné jedlo o 18:00 je mýtus
Marilyna Mansona vinia zo smrti 15 ľudí a z vrážd šteniatok. Čašníčka Ria v Rakúsku zarába 3-krát viac než na Slovensku
Našli sme lyžiarske stredisko, ktoré patrí medzi najlacnejšie v Európe. Ste tu za 3 hodiny, za pivo dáte 2,50 eura
Európa by mala pred sebou len jeden scenár: Grónsko nie je vtip. To, čo Trump chce, to aj dostane, hovorí expert
Čašník objavil chybu v systéme bankomatu: Stal sa z neho milionár, napokon sa sám udal, toto bol dôvod
Slovákom prekážajú samoobslužné pokladnice, začal sa bojkot: Chvália sa, ako ich obísť, takto reagujú obchody
Ria pracuje v Rakúsku ako čašníčka: Zarábam 3-krát viac než na Slovensku, na začiatku som sa stretla s posmeškami
Marketingový ťah, ktorý sa zmenil na masaker: Pre zbabranú Pepsi súťaž zomrelo 5 ľudí a spoločnosť prišla o milióny








Nahlásiť chybu v článku