Neandertálci a ľudia sú si geneticky bližší, ako napríklad biele a hnedé medvede, ukazuje nová štúdia. Najnovšie zistenia tak poskytujú ďalší dôkaz do skladačky o tom, že človek mohol splodiť potomkov aj so svojimi geneticky blízkymi príbuznými.
Najnovší výskum vedcov z univerzity v Oxforde hovorí, že ľudia a neandertálci sú si geneticky bližší ako polárne a hnedé medvede. Je pritom známe, že medzi týmito druhmi šeliem dochádza k hybridizácii a príbuzné zvieratá sú tak schopné splodiť zdravého potomka. Výskum je tak ďalší zo série zistení o tom, že v minulosti mohlo dôjsť ku kríženiu ľudí a blízkych predchodcov človeka, informuje Oxfordská univerzita.
„Naša túžba kategorizovať svet do škatuliek nás viedla k premýšľaniu o druhoch ako o samostatných jednotkách. Biológiu však naše definície nezaujímajú a u mnohých druhov, dokonca aj tých evolučne vzdialených, dochádza k výmene génov,“ hovorí Greger Larson, riaditeľ centra paleogenomiky a bioarcheológie v Oxforde a hlavný autor spomínanej štúdie.
Porovnávajú evolučnú vzdialenosť
Vedci vďaka najnovšiemu výskumu dokázali vyvinúť metódu, ktorá určuje pravdepodobnosť s akou mohlo dochádzať k úspešnému medzidruhovému páreniu. S využitím tejto metódy vedci zistili, že ľudia neandertálci a Denisovania mohli spoločne splodiť zdravých potomkov, čo bolo doposiaľ predmetom mnohých hypotéz a vedeckých teórií. Otáznou je stále aj následná plodnosť potomkov v dôsledku takejto hybridizácie.
Britskí vedci vytvorili metodiku, ktorá dokáže predpovedať relatívnu plodnosť prvej generácie hybridov medzi akýmikoľvek dvoma druhmi cicavcov. Metódu vytvorili na základe analýzy DNA rôznych živočíšnych druhov, o ktorých je známe, že medzi nimi môže dochádzať k úspešnému páreniu. V jednoduchosti platí, že čím je medzi dvoma druhmi väčšia evolučná vzdialenosť, tým menšia je úspešnosť splodiť živého potomka, rovnako ako pravdepodobnosť, že takýto druhový hybrid bude v dospelosti plodný.
S neandertálcami sme si relatívne blízki
Vedci následne podľa novej metódy analyzovali aj DNA človeka a jeho blízkych príbuzných. Výpočty nakoniec ukázali, že ľudia, neandertálci a Denisovania sú si geneticky bližší, ako iné druhy živočíchov, pri ktorých je známe, že medzi nimi dochádza k úspešnému kríženiu. Ide najmä o spomínaných medveďov, ale napríklad aj kojotov a vlkov. Výskum tak poskytuje nové zistenia o možnom medzidruhovom párení v histórii človeka, o ktorom sa dodnes vedú mnohé polemiky.
Nová metóda však neodhaľuje len dávnu evolučnú históriu človeka. Vedci veria, že nová metóda môže pomôcť aj k ochrane živočíšnych druhov a môže byť užitočným nástrojom pri rozhodovaní o tom, aké zvieratá umiestniť do zoologických záhrad či rezervácií za účelom ďalšieho rozmnožovania a ochrany ohrozených druhov živočíchov a ich príbuzných.
Nahlásiť chybu v článku