Oznámila to dnes švédska Kráľovská akadémia vied, ktorá cenu udeľuje. Weissovi (Nemecko) pripísala polovicu ceny, o druhú sa podelia Barish (USA) a Thorne (USA).
„Dňa 14. septembra 2015 boli po prvý raz pozorované gravitačné vlny vesmíru. Vlny, ktoré pred sto rokmi predpovedal Albert Einstein, pochádzali z kolízie medzi dvoma čiernymi dierami. Trvalo 1,3 miliardy rokov, kým vlny prišli do detektora LIGO (Laser Interferometer Gravitational-Wave Observatory) v USA,“ uvádza Nobelprize.org, oficiálna webová stránka Nobelovej ceny.
LIGO je spoločný projekt s vyše tisíckou vedcov z viac ako dvadsiatich krajín. Keď sa medzinárodnému vedeckému tímu podarilo objaviť gravitačné vlny, niektorí fyzici to prirovnali k objavu Higgsovho bozónu z roku 2012, iní tvrdili, že ide o ešte väčší objav.
Gravitačné vlny, o ktorých sa zmienil Einstein v roku 1916 vo svojej všeobecnej teórii relativity, predstavujú mimoriadne jemné poryvy v časopriestore, štvorrozmernom prostredí kombinujúcom čas s priestorovými veličinami. Ak sa zrazia obrovské, ale kompaktné objekty ako čierne diery alebo neutrónové hviezdy, vyšlú naprieč vesmírom gravitačné poryvy.
K objavu sa vtedy vyjadril aj expert na čierne diery Stephen Hawking, ktorý uviedol, že ide o prelomový okamih v dejinách vedy. „Gravitačné vlny poskytujú úplne nový pohľad na vesmír. Schopnosť ich detekcie má potenciál na zásadný prevrat v astronómii. Tento objav je prvým zistením binárneho systému čiernych dier a prvým pozorovaním ich zlučovania,“ dodal.
Nobelovou cenou za fyziológiu alebo medicínu sa v pondelok začala séria udeľovania týchto prestížnych ocenení. V stredu oznámia cenu za chémiu, vo štvrtok za literatúru, v piatok za mier a v pondelok za ekonómiu. Tohtoročné ocenenie v každej z kategórií sprevádza finančná prémia vo výške deviatich miliónov švédskych korún (937.376 eur).
Nobelovu cenu za fyziku 2016 získali britskí vedci pôsobiaci v USA David Thouless, Duncan Haldane a Michael Kosterlitz, a to za „teoretické objavy topologických fázových posunov a topologických fáz hmoty“.
Nobelovu cenu za fyziku 2015 získali vedci Takaaki Kadžita z Japonska a Arthur B. McDonald z Kanady za objav oscilácie neutrín, ktorý je dôkazom, že neutrína majú hmotu.
Na základe poslednej vôle a z finančných prostriedkov významného švédskeho priemyselníka a vynálezcu dynamitu Alfreda Nobela (1833-96) je od roku 1901 každoročne udeľovaná prestížna Nobelova cena za významný objav, čin alebo dielo. Táto pocta umelcom vedcom, ekonómom a mierotvorcom je všeobecne považovaná za najhodnotnejšie ocenenie na svete.
Pozri aj: Žijeme v umelo vytvorenom svete? Analytici americkej banky prišli s tvrdením, ktoré vás zarazí
TASR
Farmaceutka: Superchrípka nie je nebezpečnejšia. Liečba je rovnaká ako pri bežnej chrípke, očkujte sa
Mirka pracuje v obchode, prehovorila o samoobslužných pokladniciach: Už na mňa aj kričali, že nebudú robiť za mňa
Gynekológ meral 155 cm a ženám striekal žieraviny do maternice: Z orgánov krvácali, chcel ich tak sterilizovať
Odborníčka na závislosti Bára: Ak si človek nechce pomôcť sám, neprinútite ho. Suchý február môže byť začiatok
Milovníčka dinosaurov Monika: Jurský park je fikcia plná mutantov. Ak by prežili, my by sme tu neboli
Nikola a Hana dali výpoveď a odišli na Zanzibar. V podniku z novej časti Na nože sme sa najedli až na druhý pokus
Najobávanejšia žena histórie: Kráľovnej Boudici sa báli aj Rimania, jej besné plienenie prirovnávajú ku skaze Pompejí
Žena napísala odkaz a pred rokmi sa vyparila: Má zvláštnu poruchu pamäti, rodina po nej pátrala už dvakrát
Slovákov straší fenomén pracujúcej chudoby. Nemecké platy podľa analytika môžeme mať, zmeniť sa musí zásadná vec
Nastúpili do lietadla, po chvíli boli mŕtvi. Letecká katastrofa tímu Manchester United patrí medzi najhoršie v histórii








Nahlásiť chybu v článku