Aj pokiaľ niekomu udrú do oka, je možné, že ich význam bude prehliadnutý či často vysvetlený celkom opačne. O tajomstvách, ktoré sa skrývajú v maľbách sme sa mohli dozvedieť v knihách Dana Browna či ich neskoršom filmovom spracovaní. Prvý zo série bol film Da Vinciho kód, v ktorom si Tom Hanks zahral uznávaného symbológa Roberta Langdona. Dnes sa s nami aj vy môžete na chvíľu prevteliť do jeho kože a so zamračeným pohľadom sa zadívať na zvláštne detaily ukrývajúce sa v svetoznámych maľbách.

Da Vinciho kód

Náš zoznam nezapočneme nikým iným než najväčším historickým priekopníkom s florentským pôvodom. Členovia talianskej národnej komisie pre kultúrne dedičstvo našli písmená „LV“ v pravom oku dámy z jeho rovnomenného obrazu známeho ako Mona Lisa. Išlo o umelcove iniciály. Ďalší symbol sa našiel na moste v pozadí, kde sa objavilo číslo 72. Most bol zničený v roku 1472 a ide o talianske mesto Bobbio. Týmto spôsobom zrejme Da Vinci naznačil zasadenie obrazu do prostredia.

Muž alebo žena?

Naprieč históriou boli ľudia presvedčení o tom, že osoba na Caravaggiovom obraze s názvom Lutnista bola žena. Až na začiatku 20. storočia prišli kritici umenia na to, že išlo o omyl a začali Lutnistu považovať za muža. Napovedá k tomu hneď niekoľko znamení. Jedným z nich je, že noty patria basovej časti „You know I love and adore you“ od renesančného skladateľa Jacquesa Arcadelta. Taktiež lutna a husle boli v Caravaggiovom čase považované za hudobné nástroje určené pre mužov.

Persefona a Hádes

Jedno z najznámejších diel amerického umelca Granta Wooda so sebou nesie naozaj zvláštne posolstvo. Keď sa bližšie pozriete na brošňu, ktorú má žena na krku, uvidíte Persefonu. Ide o grécku bohyňu, ktorá bola dcérou najvyššieho boha Dia a bohyne Demeter. Taktiež bola kráľovnou podsvetia. Podľa legendy bola Persefona do podsvetia unesená Hádom, aby sa stala jeho ženou. Vidly, ktoré drží farmár na obraze v rukách pôsobia celkom ako Hádov trojzubec. Wood rozmiestnil na obraze mnoho ďalších detailov. Napríklad lemovanie na mužových riflových nohaviciach, pásiky na jeho tričku, okenné rámy a dokonca aj rastlina v pozadí pripomínajú tvar vidiel.

Van Goghove turbulencie

V roku 2004 vedci pozorovali vírenie oblakov, prachu a plynov v okolí vzdialenej hviezdy. Je naozaj nesmierne zaujímavé, že tento fenomén vizuálne pripomína post-impresionistický obraz najznámejšieho holandského maliara. Po štúdii tohto obrazu prišli výskumníci k záveru, že Van Gogh zachytil jeden z najnáročnejších konceptov vo fyzike a matematike na plátne, ktorými sú turbulencie.

Gesto figy pre pápeža

Konflikt medzi Michelangelom a Pápežom Júliusom II. viedol k tomu, že jeden z anjelov neďaleko Zachariáša, starozákonného biblického proroka, je anjel, ktorý ukazuje gesto figy. Gesto je považované za známku incidentu, a preto je celkom jasné, ako vzniklo a prečo sa nachádza na strope Sixtínskej kaplnky.

Tvár v džbáne

Na ďalšom Caravaggiovom obraze vidíme Bacchusa alebo aj Dionýza, ktorý bol v starogréckej a starorímskej mytológii bohom vína, úrody, plodnosti a zábavy. Tento obraz pôsobí celkom obyčajne, avšak skupine expertov sa podarilo zbadať čosi zvláštne v džbáne s vínom. Ide o umelcov miniatúrny autoportrét. Nie je to však jediný prípad, kedy Caravaggio namaľoval na obraz sám seba. Taktiež sa objavil na obraze Dávida s hlavou Goliáša, kde sa autoportrét nachádza práve v odrezanej hlave.

Život a smrť z rôznych uhlov

Zvláštny objekt, ktorý sa nachádza v popredí Veľvyslancov je lebka. Autor obrazu, Hans Holbein mladší, vytvoril optický trik. Pokiaľ sa na obraz pozrieme spredu, vidíme osobu obklopenú rutinou, kedy je smrť naozaj len ilúziou a nestojí za zmienku. Pokiaľ sa však presunieme a pozeráme sa na obraz z pravého uhla, smrť sa stáva jedinou realitou a skresľuje život, ktorý poznáme.

Veľryba, ktorá nebola

Táto celkom obyčajná panoráma skrývala pravdu jeden a pol storočia. Reštaurátor, ktorý čistil povrch obrazu zistil, že na obraze je namaľovaná veľryba, ktorú more vyvrhlo na pobrežie. Umelec Hednrick van Anthonissen sa ju rozhodol premaľovať, pretože sa domnieval, že dielo bez mŕtveho zvieraťa bude mať väčší úspech pred publikom.

Dáma bez hranostaja

V pôvodnej verzii svetoznámeho obrazu Dáma z Hranostajom nebol žiadny hranostaj. Da Vinci doplnil šedé zviera a modrý plášť neskôr. Na finálnej verzii, však dokonca namaľoval zviera o čosi väčšie a premaľoval ho nabielo. Predpokladá sa, že dáma na obraze je vyobrazením manželky vojvodu Ludovica Sforzu, ktorý je zas vyobrazený ako hranostaj. Tento druh lasice bol totiž symbolom Sforzovho domu.

Pozri aj: Klimt, Picasso, či Dalí. Takto vyzerali posledné diela svetoznámych umelcov, ktoré nakresli krátko pred svojou smrťou

brightside.me