Za skutky, ktoré spáchal, bol Silverstein odsúdený na mimoriadne krutý trest. 36 rokov strávil v takmer absolútnej izolácii na samotke. Priznal, že to bolo horšie, ako keby ho ihneď popravili.
Najizolovanejší muž Ameriky
Thomas Silverstein bol označovaný za najizolovanejšieho muža Ameriky a po dobu desaťročí mal nariadený zákaz kontaktu s ľuďmi, informuje UNILAD. Celkovo strávil vo väzení 42 rokov, z toho posledných 36 rokov svojho života pred smrťou bol na samotke.
Silversteina najprv uväznili za ozbrojenú lúpež, keď mal 19 rokov, ale potom ho odsúdili na doživotie bez možnosti podmienečného prepustenia za brutálne zabitie dvoch spoluväzňov a väzenského dozorcu. Vrah sa rozhodol podať žalobu proti Federálnemu úradu pre väzenstvo, ktorá bola neskôr v roku 2011 zamietnutá. Silverstein tvrdil, že desaťročia tichej izolácie v malej betónovej cele porušujú ústavné zákony, podľa neho to bol neobvykle krutý trest.
Napísal dlhé vyhlásenie, v ktorom sa snažil opísať svoje skúsenosti počas dlhého obdobia izolácie. Tvrdil, že po dobu 22 rokov bolo jeho správanie bezchybné. Napriek tomu sa ale nikdy nedozvedel, či a akým spôsobom by mohol svoj trest zmierniť a z izolácie sa vymaniť.
Popísal pekelné podmienky
V dokumente sa ospravedlnil za svoje činy. Priznal, že si trest zaslúži a neočakáva, že ho niekedy z väzenia prepustia. „Chcem si len pokojne odsedieť zvyšok svojho trestu s ostatnými zrelými chlapmi, ktorí si odpykávajú svoj trest,“ napísal Silverstein. Vo vyhlásení ďalej tvrdil, že dozorcovia s ním odmietali komunikovať, údajne z úcty voči kolegovi, ktorého krutým spôsobom pripravil o život.
Počas svojho pobytu bol držaný v rôznych uzavretých celách v rôznych väzniciach, v niektorých počul iných väzňov, ale nemohol ich vidieť a stretávať sa s nimi. O svojom pobyte vo väzení v Atlante napísal: „Cela bola taká malá, že som mohol stáť na jednom mieste a dotýkať sa oboch stien súčasne. Strop bol taký nízky, že som sa mohol natiahnuť a dotknúť sa horúceho svietidla. Moja posteľ zaberala celú dĺžku cely a nebol tam vôbec žiadny iný nábytok. Steny boli z masívnej ocele a celé natreté na bielo.“
Strácal kontakt s realitou
Počas celého roka nemal k dispozícii nič, čím by mohol tráviť čas a nemohol sa s nikým rozprávať. Nemohol čítať žiadne knihy, s výnimkou Biblie. Nemohol mať televíziu, rádio a dokonca ani hodinky, následkom čoho bol nielen izolovaný, ale aj dezorientovaný. Kvôli silným svetlám, ktoré svietili 24 hodín denne a vydávali nepríjemný zvuk, nemohol ani spávať. Priznal, že si myslel, že ho to pripraví o rozum.
Keď sa mu podarilo zaspať, netušil, či spal 5 minút alebo 5 hodín, či je deň alebo noc a aký je vôbec deň. Čas meral tak, že počítal tácky s jedlom, ktoré dostával. Von z cely ho za účelom fyzickej aktivity púšťali len raz týždenne – na hodinu. Aj počas tej hodiny bol však sám a nikto s ním ani len neprehovoril. Časom začal strácať kontakt s realitou, nedokázal rozoznať, čo je skutočné a čo nie.
Silverstein napokon zomrel 11. mája v roku 2019 vo veku 67 rokov na následky komplikácií súvisiacich s operáciou srdca. Smrť ale bola pre neho úľavou, považoval ju za vykúpenie.
Nahlásiť chybu v článku