Invázia vojsk Varšavskej zmluvy je smutnou historickou udalosťou našich dejín, ktorá na dlhé obdobie ovplyvnila politický život v štáte a osudy ľudí vo vtedajšom Československu. Obrodný proces, na čele ktorého stál Alexander Dubček, stelesňoval túžbu ľudí zmeniť vtedajší skostnatený režim a budovať sociálny štát na základe rešpektovania základných ľudských práv a slobôd.
Prezident Peter Pellegrini to vo štvrtok uviedol na sociálnej sieti pri príležitosti 57. výročia vojenskej invázie vojsk Varšavskej zmluvy do Československa. „Tieto historické udalosti sú však aj príbehom o charaktere ľudí, ktorí zotrvali na svojom presvedčení bez ohľadu na to, že stáli zoči-voči tvrdému politickému vojenskému tlaku,“ konštatoval prezident.
Ako doplnil, napriek tomu, že obrodný proces bol ukončený inváziou vojsk Varšavskej zmluvy a následnou normalizáciou, ktorá postihla jednu generáciu ľudí, túžba po slobode zotrvala a stala sa hodnotovým motívom pre neskoršiu Nežnú revolúciu. Dnes podľa hlavy štátu vidíme, že svet okolo nás sa mení.
Túžba po slobode prežila
Aby sa dejiny v ich krutej podobe neopakovali, je podľa Pellegriniho dôležité budovať našu štátnosť v rodine demokratických štátov zoskupených v Európskej únii a Severoatlantickej aliancii. „Budujme medzinárodné postavenie Slovenskej republiky tak, aby sa už nikdy nezopakoval násilný mocenský akt, keď sa na základe sféry vplyvu jednej veľmoci rozhodne o osude celej krajiny a ľudí, ktorí v nej žijú,“ uzavrel prezident.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Invázia z augusta 1968
V noci z 20. na 21. augusta 1968 vtrhli vojská Varšavskej zmluvy, s výnimkou Rumunska, do Československej socialistickej republiky (ČSSR). Jednotky Poľska, Maďarska, Bulharska a Nemeckej demokratickej republiky sa neskôr stiahli, no Zväz sovietskych socialistických republík (ZSSR) rozmiestnil svoje vojská na území ČSSR.
Sovietske vojská sa nakoniec stiahli až v roku 1991. Nádeje vkladané do vtedajšieho obrodného demokratizačného procesu v komunistickej strane a spoločnosti vedené prvým tajomníkom Ústredného výboru Komunistickej strany Československa (ÚV KSČ) Alexandrom Dubčekom okupácia zmarila a nastúpila takzvaná politika normalizácie.
Obrovské hospodárske škody
Za prvého, neskôr generálneho tajomníka ÚV KSČ, bol na jar 1969 zvolený Gustáv Husák, ktorý sa v roku 1975 stal aj prezidentom. Okupácia si vyžiadala desiatky mŕtvych a stovky zranených. Československá vláda zaznamenala v septembri 1968 od 21. augusta do 3. septembra 72 mŕtvych, napokon ich priznala 90. Počty zranených sa líšili. Vojská za sebou nechali zničené cesty a rozstrieľané fasády domov.
Podľa odhadov vtedajšieho ministerstva financií bola výška priamych škôd 1,4 miliardy vtedajších korún. Neskôr boli škody odhadnuté na 4,48 miliardy korún, nepriame škody však boli oveľa vyššie. V súvislosti s pozvaním sovietskych vojsk do krajiny sa pred súdom ocitli viacerí predstavitelia komunistického režimu, nikto však nebol potrestaný.
Nahlásiť chybu v článku