Priemerná nadmorská výška Európy dosahuje 340 metrov. Na Tibetskej náhornej plošine je to neuveriteľných 4500 metrov nad morom. A predsa tu žijú tri milióny Tibeťanov, ktorým život na streche sveta nevadí. Nejde ale o to, že si títo ľudia len zvykli na nehostinné a ťažké prírodné podmienky. Život v tak vysokej nadmorskej výške si vyžaduje istú „superschopnosť“. Nachádza sa v DNA.
2000 km dlhá, 1000 km široká a v priemere siahajúca 4,5 km nad povrch mora. Tibetská náhorná plošina je najvyššou a najrozsiahlejšou náhornou plošinou na celej Zemi. Obkolesujú ju tie najvyššie hory našej planéty. Himaláje, Karakoram, Hindúkuš, Pamír, Ťanšan a púšť Gobi, ktorá sa môže pýšiť najväčšími teplotnými výkyvmi spomedzi všetkých púští Zeme. Pri pohľade na okolie sa Tibetská náhorná plošina zdá ako pomerne príjemné miesto na život.
Tibeťania
Tibetskú náhornú plošinu obývajú asi 3 milióny ľudí. Prečo si ľudia zvolili pre život tak nehostinné miesto, akou je najvyššie položená náhorná plošina a odkiaľ vlastne prišli? Celkom presne to dodnes nevieme. Vieme však, že jedna z najstarších tibetských osád siaha takmer 40-tisíc rokov do minulosti. V tom čase vyzerala plošina celkom inak ako dnes. Pokrývali ju lesy bohaté na lesné plody a zvieratá, ktoré poskytovali človeku dostatočné množstvo potravy.
Približne pred 8-tisíc rokmi dostal Tibet súčasnú podobu. Rozsiahle lesy sa premenili na trávnatú step. Môžu za to samotní ľudia, ktorí sa od zberačov a lovcov stali pastiermi. Tibeťania domestifikovali jaka a iné hospodárske zvieratá. Neskôr sa im podarilo na plošine udomácniť aj pšenicu, raž a jačmeň. Život v 4-5 kilometrových výškach začal byť priam „komfortným“.
Genetická výhoda
Z vyššie uvedeného jasne vyplýva, že sa ľudia dokázali prírodným podmienkam Tibetskej náhornej plošiny úspešne prispôsobiť. Napriek tomu ostáva nezodpovedaná tá najdôležitejšia otázka. Ako môžu tisícky rokov bez akýchkoľvek problémov existovať v tak vysokej nadmorskej výške? Bežný človek sa v oblastiach nad 4 km začína stretávať s nezanedbateľnými príznakmi hypoxickej hypoxie, teda s nedostatočným zásobovaním organizmu kyslíkom. Tibeťanom však riedky vzduch žiadne problémy nerobí.
Tibeťania žiadnu aklimatizáciu na vysokú nadmorskú výšku narozdiel od nás ostatných nepotrebujú. Už pred rokmi totiž vedci v ich DNA objavili gén, ktorý im pomáha vyrovnať sa s nedostatkom kyslíka. Gén EPAS1, ktorý vedci v DNA Tibeťanov objavili spôsobuje malý nárast produkcie hemoglobínu a červených krviniek. Hustejšia krv Tibeťanov tak pri nedostatku kyslíka nespôsobuje žiadne kardiovaskulárne problémy.
Výskumy DNA Tibeťanov nehovoria o tom, že sú títo ľudia priamymi príbuznými dávno vyhynutého poddruhu rodu Homo. Vedci tvrdia, že Tibeťanom sa pred desiatkami tisíc rokov podarilo adaptovať gén z iného ľudského druhu a ten sa natrvalo ukotvil v ich vlastnej DNA. V súčasnej populácii Tibeťanov sa Denisovanský gén EPAS1 nachádza v DNA 87% ľudí.
inverse.com, stoplusjednicka.cz, pravda.sk
Nahlásiť chybu v článku