Zápasia s vlastným telom: Nový prieskum odhaľuje dramatický nárast detí s poruchymi príjmu potravy, čísla sú alarmujúce

Štyria z desiatich tínedžerov majú vlastnú alebo sprostredkovanú skúsenosť s poruchami príjmu potravy (PPP). Ukazuje to najnovší prieskum projektu Chuť žiť, ktorý v rámci Komplexného programu prevencie zbiera a vyhodnocuje dáta na základných a stredných školách o postojoch mládeže k telu a stravovaniu.

TASR o tom informovala PR špecialistka projektu Lucia Štedlová, ktorá apeluje na posilnenie prevencie a upozorňuje aj na výrazné regionálne rozdiely. „Až 43 percent detí od 12 do 18 rokov sa prikláňa k názoru, že nemajú rady svoje telo,“ objasnila Štedlová.

Sociálne siete výrazne ovplyvňujú sebavnímanie detí

Priblížila, že dáta na vzorke 1857 dievčat a chlapcov ukázali, že nespokojnosť s telom pociťujú predovšetkým starší dospievajúci a dievčatá žijúce v mestách. Objasnila, že celkový podiel detí deklarujúcich nespokojnosť so svojím telom sa od prvého merania v rokoch 2022 až 2023 zvýšil o šesť percent.

Výskumníčka z Rady mládeže Slovenska Katarína Čavojská označila za negatívny faktor, ktorý ovplyvňuje sebavnímanie detí, aj sociálne siete. „Až 35 percent respondentov uviedlo, že často alebo veľmi často porovnávajú svoj vzhľad s obsahom na sociálnych sieťach, a tretina otvorene priznáva, že to má na nich negatívny vplyv,“ uviedla. Negatívne stereotypy o vzhľade však podľa jej slov prichádzajú aj od rodiny a rovesníkov, z médií či z kultúry vzájomného porovnávania sa a túžbe po štíhlosti.

Mladí pociťujú tlak najmä v mestách, no viac dôverujú blízkym

Štedlová objasnila, že v mestskom prostredí síce pociťujú mladí väčší tlak na svoj zovňajšok. Väčšina mladých ľudí, predovšetkým na západnom Slovensku, je však presvedčená, že sa v prípade potreby majú na koho obrátiť. Najčastejšie je za dôverníka považovaná kamarátka (70 percent) a mama (62 percent). „Otca ako dôverníka uviedla približne tretina opýtaných. Ide o pomerne výrazný rozdiel, ktorý by mohol viesť k otvoreniu témy emočnej dostupnosti jednotlivých rodičov,“ mieni výskumníčka.

Za dôležitý považuje aj efekt regionálnych rozdielov v rámci dostupnosti psychologických služieb. „Kým mladí ľudia v Bratislavskom a Žilinskom kraji uvádzajú lepšiu dostupnosť psychologických služieb, skúsenosť je opačná v Banskobystrickom, Prešovskom a Košickom kraji,“ spresnila.

Prevencia ukazuje výsledky

Podľa Štedlovej sa v prieskume ukázala kvalita preventívneho programu, čo potvrdila aj Čavojská. „Nakoľko sa program ukázal ako efektívny predovšetkým u mladších respondentov a dievčat, od januára poskytujeme pre stredné školy aktualizovanú verziu programu,“ doplnila riaditeľka Chuť žiť Valentína Sedileková.

Regionálne rozdiely podľa jej slov naznačujú potrebu väčšej implementácie programu na východnom Slovensku. „Budeme hľadať spôsoby, ako školy z regiónov čo najviac do programu zaangažovať,“ ozrejmila.