Foto: unbelievable-facts.com

/ 0 / Mária S.
Ani zvrátená nacistická ideológia ich nezastavila v tom, aby na nej zarábali.

Niektoré z týchto značiek sa snažili len prežiť, iné bažili po možnosti ekonomického rastu vyplývajúceho z konformity s režimom a niektoré naozaj sympatizovali s nacizmom. Inak povedané, bolo to ako u obyčajných ľudí v rovnakej situácii. Či už vďaka nacizmu alebo aj bez neho, tieto celosvetovo známe značky si vytvorili obrovské impéria a svojho času mali spojenia s nacistickým Nemeckom, z ktorých výrazne ťažili.

Hugo Boss

Korene tejto značky siahajú do roku 1923, kedy sa venovala výrobe uniforiem napríklad pre policajtov či poštárov. Pri uniformách zostala aj medzi rokmi 1931 a 1948, žiaľ ich charakter sa značne zmenil. Jej zakladateľ, po ktorom je značka pomenovaná, bol v tomto období členom nacistickej strany. Hugo Boss sa stala jednou zo spoločností, ktoré dostali kontrakt na výrobu uniforiem napríklad pre jednotky SS, SA a Hitlerjugend. Počas trvania vojny často využívali nútených pracovníkov vo Francúzku a Poľsku, aby dobehli dopyt. Po vojne sa ešte chvíľu opäť venovali výrobe uniforiem pre políciu predtým, ako sa premenili na dnešnú známu značku luxusnej módy.

Porsche / Volkswagen

Predtým ako vôbec vznikla značka Porsche, bol jej zakladateľ, Ferdinand Porsche, dizajnérom slávneho modelu Volkswagen Beetle. Čo je však ešte zaujímavejšie, Hitler mu s touto prácou pomáhal. Hitlerovým plánom bolo vytvoriť malé, lacné, no spoľahlivé auto pre nemecký trh. Porsche sa tejto výzvy chytil a zhotovil dizajn známeho „chrobáka“, ktorý sa Hitlerovi veľmi zapáčil. Krátko na to sa začala masová výroba v továrni v Stuttgarte a za svoj rýchly vzrast chrobák vďačí hlavne otrockej práci.

Bayer

H005 / Wikipedia

Farmaceutická spoločnosť Bayer, bola súčasťou IG Farben, svojho času najväčšieho chemického podniku na svete, ktorý vyrábal aj Zyklon B. Tento pôvodne pesticíd, na báze kyanidu bol používaný na vraždenie miliónov Židov v plynových komorách počas nacistického režimu. Fritz Haber bol polovičný Žid, no rozhodol sa však od toho čo najviac dištancovať, aby sa zapáčil Hitlerovi. Okrem toho, firma Bayer kedysi veľmi ochotne podporovala medicínsky výskum jedného z ich zamestnancov, ktorého netreba bližšie predstavovať. Bol ním Josef Mengele.

IBM

Ben Franske / Wikipedia

Dnešný IT velikán IBM, bola jednou z prvých existujúcich IT firiem. Takže vôbec nie je prekvapivé, že za tie roky sa jej podarilo zapliesť sa aj do niečoho nekalého. IBM bola priekopníkom v stavbe veľkých a prehľadných databáz pomocou ich automatov na dierne štítky. Vďaka týmto registračným automatom teda mali na práci napríklad sčítanie ľudu, alebo neskôr aj zaznamenávať kto je Žid a kto nie.

Nacisti po obsadení krajiny prevzali cenzus a vytvorili si záznamy využitím automatov od IBM. Takto mali prehľad, kto je Žid, Róm alebo príslušník iných prenasledovaných skupín. Tento sofistikovaný systém im neskutočne uľahčil kontrolu nad masou ľudí.

Ak bol niekto Žid, dostal väzenský kód 8, pre Rómov bol kód 11. Ak daný človek skončil v Osvienčime, dostal kód táboru 001. Aj na spôsob, akým mali byť zavraždení, existovalo kódovanie. Napríklad kód 6 znamenal plynovú komoru.
IBM sa však od týchto praktík dištancuje a tvrdí, že k tejto spolupráci boli donútené pobočky, ktoré v Nemecku existovali ešte predtým, ako sa Hitler dostal k moci. Existujú však záznamy o tom, že hlavné sídlo v New Yorku si bolo plne vedomé tejto spolupráce.

Siemens

Bundesarchiv / Wikipedia

Siemens veľmi rýchlo skočil po možnosti neplatenej pracovnej sily. Vystavali svoje továrne blízko koncentračných táborov v Osvienčime a Buchenwalde. V týchto továrňach, stovky tisíc väzňov vyrábali rôzne veci pre nemeckú armádu. Siemens riadil elektrárne, komunikácie či železničnú infraštruktúru.

Bolo veľmi časté, že v jeden deň boli väzni pri výrobnej linke v továrni Siemensu a v nasledujúci deň sa našli v plynovej komore, taktiež vyrobenej Siemensom.

Spoločnosť Siemens ešte dodnes vypláca preživších, no napriek tomu sa v roku 2002 táto spoločnosť pokúsila o niečo veľmi nemiestne a na rovinu znejúce ako odporný a nepodarený vtip. Chceli totižto spustiť výrobu série produktov, vrátane plynových šporákov, s názvom „Zyklon“.

Puma/ Adidas

Wikipedia , Wikipedia

Bratia Adolf (Adi) a Rudolf Dasslerovci kedysi spoločne vlastnili firmu na výrobu športovej obuvi. Neskôr sa však rozdelili na dve dneska celosvetovo známe značky. Ich rozkol nastal práve kvôli nacistom.

Rudolf bol poslaný na vojnu do Poľska a veril, že práve jeho brat Adi, bol za to zodpovedný. Hneď po vojne povedal spojencom, že Adi spolupracoval s nacistami. Tento súboj medzi bratmi nakoniec viedol k rozdeleniu značky na Rudolfovu Pumu a Adiho Adidas.

Kodak

Thomas Belknap / Wikipedia

Tak ako viaceré iné spoločnosti vo vtedajšom Nemecku, aj Kodak zamestnával vo svojej továrni ľudí z koncentračných táborov. Minimálne 80 ľudí vo svojej továrni v Stuttgarte a ďalších 250 v Kopenicku. Kodak sa to však následne snažil odčiniť tým, že daroval 500 tisíc amerických dolárov nemeckému fondu pre obete nútených prác. Kodak však mal počas Hitlerovej nadvlády kontakty s jeho ekonomickým poradcom Wilhelmom Kepplerom, ktorý tejto firme napomohol k úspechu tým, že im hneď zo začiatku poradil, že uspejú, ak okamžite vyhodia všetkých zamestnancov židovskej príslušnosti.

BMW

Wikipedia

BMW taktiež využívala väzňov na nútené práce. Na oplátku s radosťou vyrábala motocykle, lietadlá a iné súčiastky. Günther Quandt a jeho syn Herbert boli veľmi dobrí priatelia s Hitlerom. Dostali do vlastníctva aj mnohé podniky, ktoré boli odobrané ich majiteľom, ktorí skončili v koncentračných táboroch.

BMW zdôvodnilo ich počínanie počas vojny tým, že dopyt bol obrovský a BMW sa iba snažilo spraviť to, čo bolo potrebné. Tieto činy však nepopierajú a verejne sa za ne ospravedlnili.

Fanta/Coca-cola

lexlex / Wikipedia

Fanta vlastne vznikla vďaka tomu, že neboli schopní do nacistického Nemecka dostať Coca-Colový sirup. Vedenie firmy Coca-Cola v Nemecku sa rozhodlo, že pokiaľ nemôžu vyrábať Colu, musia si vytvoriť nový produkt. Jediná ingrediencia, ktorú boli počas vojny v Nemecku schopní zohnať, boli jablkové výlisky. Takže pokým bola nemecká časť podniku úplne odrezaná od vedenia firmy, podarilo sa im úspešne zaviesť na nemecký trh nový produkt s masovým úspechom.

Ford

Wikipedia

Ford Motor Company taktiež nemala problém s nútenými prácami v ich továrňach po celej Európe. Koniec koncov, Henry Ford sa vôbec netajil svojimi antisemitskými názormi a náklonnosťou k nacistickej ideológii. Ford bol zmienený aj v knihe Mein Kampf, kde ho Hitler vychválil až do nebies. Okrem všetkého mal Hitler pre inšpiráciu vo svojej pracovni vyvesený Fordov portrét.

Pozri aj: Borghildský projekt: Prvú gumenú pannu pre uspokojovanie sexuálnych potrieb vyrobili nacisti v roku 1941

unbelievable-facts.com




Komentovať (0)