Foto: ppcorn.com, vintage.es

/ 82 / Matej Mensatoris
"V Paríži je mnoho štetiek, ktoré ohrozujú našich vojakov pohlavnými chorobami, musíme vyrobiť sexuálne bábiky," (Himmler, 1940)

Počas obdobia 2. svetovej vojny museli zúčastnené štáty riešiť mnohé okolností, ktoré vyplývali z vedenia vojnových ťažení. Ak by sme sa nad tým zamysleli, tak najdôležitejšie bolo asi zabezpečenie dodávok zbraní, munície, a tiež jedla a vody pre vojenské jednotky.

Avšak počas toho, ako boli vojaci odlúčení od domova a od žien, vznikala u nich aj potreba uspokojovania svojich sexuálnych túžob. Už v roku 1940 sa šéf jednotiek SS Heinrich Himmler obával toho, že muži môžu byť nakazení pohlavnými chorobami, najmä syfilisom od prostitútok. Preto vznikol projekt s názvom Borghild, v ktorom nacisti vytvorili prvú gumenú bábiku určené na ukojenie sexuálnych túžob vojakov.

Pohlavné choroby

Himmler bol veľmi nespokojný, keď videl, ako sa mnohí nemeckí vojaci oddávali sexuálnym hrátkam a to najmä s parížskymi prostitútkami. V dokumente odkrytom novinárom Norbertom Lenzom, šéf SS Heinrich Himmler údajne napísal: „Najväčšie nebezpečenstvo v Paríži, je veľmi rozšírená a nekontrolovateľná prítomnosť mnohých štetiek, ktoré poľujú na svojich klientov po baroch, tanečných sálach a na ďalších miestach. Je našou povinnosťou zabrániť vojakom, aby riskovali svoje zdravie kvôli krátkemu dobrodružstvu.“

Himmler si uvedomoval, že zakazovať flirtovanie vojakom so ženami by sa nestretlo s veľkým pochopením a bol by s tým veľký problém. Namiesto toho údajne povedal: „Urobme ženy z plastu, tie nemajú choroby“. A tak sa započal Borghildský projekt.

Keď sa Hitler o projekte dozvedel, súhlasil s ním, no mal jednu podmienku: „Musí to byť blondína“. Himmler potom najal Franza Tschakerta, z nemeckého múzea hygieny, aby navrhol prvú nacistickú sexuálnu bábiku. Tschakert mal s tvorbou takýchto modelov už skúsenosti. V roku 1930 vytvoril „ženu zo skla“.

Franz Tschakert/vintag.es

Nacisti ale rýchlo prišli na zásadný problém v ich pláne. Kto by chcel mať sex s bábikou? Nacistický psychiater Dr. Rudolf Chargeheimer sa vyjadril, že vojaci budú vždy preferovať živé ženy pred bábikami. Ihneď preto dodal, že bábiky musia byť čo najvyššej kvality, aby ženu dokonale napodobnili. Uvádzal, že bábika musí pri dotyku vytvárať pocit ľudského tela a bábika musí byť ohybná. Najdôležitejšie ale podľa neho bolo, že pohlavný orgán musí byť veľmi realistický.

Pôvodné plány boli vytvoriť bábiku z hliníkovej kostry pokrytej gumeným materiálom. To ale neskôr Tschakert kvôli nepraktickosti a problémovému prenosu v teréne zavrhol a rozhodol, že bábiky budú vyrábané z elastolinu, materiálu, ktorý sa využíval na výrobu detských hračiek.

Tvorba perfektnej gumenej nacistky

vintag.es

Po vyriešení problému s materiálom, sa modelári pustili do výroby podoby bábiky, ktorá mala vyzerať ako skutočná žena. Keďže ale ideál ženskej krásy je vecou vkusu, experimentovali s viacerými modelmi. Tschakert pozval niektoré nemecké športovkyne a vyhotovili z nich sadrové odliatky, no výsledok nebol uspokojivý. „Celkový výzor bol hrozný“ uviedol Tschakert vo svojich poznámkach. Niekedy mali ženy krátke nohy, inokedy zase široké zápasnícke ramená, alebo boli rôzne deformované. Nakoniec sa Tschakert rozhodol namodelovať ženu s dobre uchopiteľnými prsiami a s atletickým vzhľadom.

Ďalšou výzvou bola tvár. Nacisti verili, že pekná tvár je pri tvorbe sexuálnej bábiky veľmi dôležitá. Ako vhodnú kandidátku na tvár bábiky sa Tschakertovi pozdávala herečka Käthe von Nagy.

wikipedia.org

Keď ale herečka odmietla prepožičať svoju tvár, psychológovia vytvorili profil ženy podľa psychologických testov, aby bola príťažlivá pre väčšinu mužov. Vlasy jej urobili krátke, keďže bábika mala byť súčasťou výbavy vojakov, čo bolo aj praktické.

Výsledný dizajn Borghildskej bábiky vyzeral takto:

vintag.es

Ideálna spoločníčka pre vojaka bola na svete

Borghildská bábika na svojej prezentácii v Berlíne zožala veľký úspech. Na prezentácii nechýbal Heinrich Himmler, Dr. Chargeheimer a samozrejme Tschakert. Kým muži skúmali najmä telesné otvory bábiky, Tschakert bol počas prezentácie veľmi nervózny a obával sa Himmlerovho názoru. Himmler bol ale z bábiky veľmi nadšený a okamžite objednal 50 kusov.

Či ale došlo k výrobe a k ich používaniu je neisté. Bábika bola údajne testovaná v praxi, no vojaci z nej neboli nadšení a odmietli ju so sebou nosiť. Báli sa totiž, že ak by boli zajatí nepriateľom, tak by nezniesli to poníženie, že majú niečo také vo svojej výbave a stali by sa tak terčom obrovského posmechu.

blumhouse.com

Projekt sa napokon ďalej nerozvíjal a to aj z dôvodu, že postupujúcou vojnou sa znižoval rozpočet na menej významné zámery. Ďalším pomysleným klincom do rakvy bolo bombardovanie Drážďan, kedy bolo múzeum hygieny ťažko poškodené a záznamy o projekte boli z veľkej časti zničené.

Aj keď projekt počas vojny nezožal veľký úspech, myšlienka vzniku umelých panien už bola na svete. A ako sa aj teraz ukazuje, nakoniec v istej forme Borghildský projekt prežil aj do dnešnej doby. Pravdou ale je, že existuje už v úplne inej podobe a najmä nie s cieľom zabezpečiť, aby vojaci neboli ohrozovanými pohlavnými chorobami.

Pozri aj: Budú mať svoju osobnosť a orgazmus. Zoznámte sa s týmito sexuálnymi robotmi, ktoré kúpite už tento rok

blumhouse.com




Komentovať (0)