Dosahoval ohromnú rýchlosť a bol obrovský – veľkosť sa najprv odhadla až na 20 kilometrov, neskoršie odhady sú konzervatívnejšie. Tento objekt dostal označenie 3I/ATLAS a jeho prítomnosť okamžite vyvolala búrlivú diskusiu. Desiatky vedcov po celom svete spustili analýzy, aby odhalili jeho pôvod.
Viac ako dvesto výskumníkov, vrátane portálu NASA, sa nateraz zhodlo, že pravdepodobne ide o kométu. Zdôrazňujú, že pre Zem nepredstavuje 3I/Atlas žiadnu hrozbu a zostane ďaleko od nej, pričom okolo 30. októbra 2025 by sa mala dostať najbližšie k Slnku a byť vo vnútri obežnej dráhy Marsu.
Jeden z nich však úplne nesúhlasí.
Harvardský fyzik Avi Loeb v novej, zatiaľ nerecenzovanej štúdii vyslovil pochybnosti. Ako uvádza MailOnline, vedci podľa neho prehliadajú očividný fakt – že tento objekt nemá viditeľný chvost.
„Objavili sa tvrdenia o chvoste,“ vysvetľuje Loeb. „No keďže 3I/ATLAS zrýchľuje a jeho súčasná veľkosť nie je oveľa väčšia než uhlové rozlíšenie pozemských teleskopov, nie je jednoduché vyhnúť sa fiktívnemu predĺženiu obrazu v dôsledku pohybu objektu.“
Zvláštna je podľa neho aj trajektória
Zvláštna je podľa neho samotná trajektória objektu – môže pôsobiť, akoby sa snažil spomaliť a priblížiť sa k planétam Slnečnej sústavy.
„Obežná dráha 3I/ATLAS má veľmi nepravdepodobnú kombináciu charakteristík. Mohlo by to byť čírou náhodou, no pôsobí to mimoriadne zvláštne.“
Spochybňuje aj neobvyklý nedostatok plynových emisií. V ešte odvážnejšej hypotéze pripúšťa, že by mohlo ísť o mimozemskú materskú loď, ktorá vypúšťa malé sondy na prieskum Zeme. Dokonca odhaduje, že tieto hypotetické sondy by mohli doraziť na Zem medzi 21. novembrom a 5. decembrom 2025 – a „prísť, aby nás zachránili alebo zničili“.
Svoje závery Loeb podopiera aj vlastnou hodnotiacou metódou – Loebovou stupnicou, ktorá určuje pravdepodobnosť, že pozorovaný objekt je umelého pôvodu. 3I/ATLAS na nej získal 6 bodov z 10.
Asi to bude kométa, teória však stojí za zváženie
V dokumente však zároveň autori uviedli: „Najreálnejším výsledkom bude, že 3I/ATLAS je prirodzený medzihviezdny objekt, pravdepodobne kométa.“
Dodávajú, že „tento článok je do veľkej miery pedagogickým cvičením“ a aj samotný Loeb priznal, že „hoci kombinácia jeho vlastností nie je bežná, najpravdepodobnejšie ide o prirodzený objekt.“
Ako uvádza Futurism, kolegovia sa s jeho názorom príliš nestotožňujú. Niektorých kolegov jeho teória dokonca pobúrila. Chris Lintott, astronóm z Oxfordskej univerzity, ju nazval „majestátnym nezmyslom“ a „urážkou vzrušujúcej práce, ktorá sa venuje pochopeniu tohto objektu“.
Loeb však trvá na tom, že jeho hypotéza stojí na reálnych pozorovacích dátach. Vo vedeckej komunite si našiel aj podporu – lektorka Sara Webbová označila jeho teóriu za zaujímavú a vhodnú zváženia. Argumentuje, že ľudstvo samo vysiela prieskumné sondy, preto je logické pripustiť, že by to mohla urobiť aj hypotetická mimozemská civilizácia. Dodáva, že na testovanie tejto hypotézy by sme mali zbierať ďalšie dáta.
Webbová však tiež súhlasí s tým, že v skutočnosti bude pravdepodobne vysvetlením, že tento objekt je kométa.
„Zatiaľ je 3I/ATLAS pravdepodobne len nezvyčajne rýchly, starý a ľadový návštevník zo vzdialeného systému,“ hovorí. „Zároveň však slúži ako testovací prípad – príležitosť spresniť spôsob, akým vyhľadávame, pozorujeme a kladieme si otázky o vesmíre.“
Nahlásiť chybu v článku