Chlapec sa spočiatku mýlil – predpokladal, že stačí zdvojnásobiť dĺžky strán. Sokrates ho však postupne priviedol k správnemu riešeniu. Odpoveď je takmer intuitívna – strany nového štvorca musia mať rovnakú dĺžku ako uhlopriečka pôvodného. Úloha, ktorú prvýkrát popísal Platón odhadom v roku asi 385 p. n. l., dnes pôsobí ako cvičenie zo stredoškolskej matematiky, no nedávno sa stala súčasťou experimentu, ktorý priniesol prekvapivé výsledky.
správy od nás budete mať ako prví.
Vedci z univerzity v Cambridgi vložili túto otázku do ChatGPT-4 (model umelej inteligencie) a výsledky zverejnili v Journal of Mathematical Education in Science and Technology, informuje Interesting Engineering.
Neuvažuje, nevytvára a „iba“ generuje?
O umelej inteligencii (AI) sa zvykne hovoriť, že nič kreatívne nevytvára, nepremýšľa a ani nerozumie tomu, čo píše. Presne takto nám to vysvetlil aj český odborník profesor Barták: „Systém nemyslí a nerozumie tomu, čo píše. Jednoducho povedané, tieto systémy generujú najpravdepodobnejšie možné slovo na základe predchádzajúcich slov (vrátane otázok).“
Lenže experiment doktora Nadava Marca a profesora Andreasa Stylianidesa ukázal, že realita je zložitejšia. Výskumníci sa rozhodli vyskúšať Sokratovu metódu – postupne kládli modelu otázky a snažili sa ho priviesť k riešeniu antickej hádanky krok za krokom. Očakávali, že ak má AI prístup k obrovským databázam textov, rýchlo siahne po klasickom, geometrickom riešení: štvorec postavený na uhlopriečke pôvodného.
Nestalo sa.
Siahol po algebre, urobil ľudskú chybu
Model namiesto toho improvizoval, v jednom momente spravil chybu typickú pre ľudský úsudok a namiesto geometrie siahol po algebre – disciplíne, ktorá v čase Platóna vôbec neexistovala. Geometrické riešenie zaviedol až v okamihu, keď výskumníci vyjadrili svoje sklamanie.
A keď sa ho neskôr spýtali na Platóna, dokázal podať detailný výklad, čo potvrdzuje, že nešlo o nedostatok znalostí či dát.
Algebra sa uňho objavila aj v ďalších úlohách – pri zdvojnásobovaní plochy trojuholníka či obdĺžnika. Dokonca tvrdil, že geometrické riešenie pri obdĺžniku nie je možné, hoci v skutočnosti je. Podľa vedcov išlo o improvizovaný odhad ovplyvnený predchádzajúcou konverzáciou o uhlopriečke štvorca, nie o skutočnú nevedomosť.
Z ich pohľadu tu model spájal vyhľadávanie údajov s niečím, čo pripomína priame uvažovanie. Jeho správanie porovnali so vzdelávacím konceptom tzv. zóny najbližšieho vývoja (ZDP) – teda priestoru medzi tým, čo už študent ovláda, a tým, čo sa dokáže naučiť s pomocou vedenia.
Výskumníci dodávajú, že túto zvláštnu vlastnosť AI môžu študenti využiť ako príležitosť. Ako hovoria Marco a Stylianides, vhodnejším pokynom než otázka „Aká je odpoveď?“ je výzva: „Poďme tento problém preskúmať spoločne.“
Namiesto toho, aby sa len pýtali na hotové odpovede, môžu model zapojiť do spoločného hľadania riešení. Takýto postup podporuje kritické myslenie a vlastné uvažovanie.
Štěpán žije na 500-ročnom panstve v jednej z najkrajších oblastí sveta: Stará sa o záhradu aj o husi
Nahlásiť chybu v článku