Ešte v roku 2010 vytiahli rybári asi 25 kilometrov od Taiwanu svoje špeciálne siete, ktorými lovili živočíchy žijúce na morskom dne. Našli v nich zvláštnu skamenenú čeľusť, ktorá sa podobala na ľudskú. Týmto sa započalo zaujímavé bádanie, na rozlúštenie ktorého sme si museli počkať 15 rokov.
Nález označený ako Penghu 1 je dokonale zachovaná čeľusť a zistilo sa, že patril záhadnému predkovi človeka, známemu ako denisovan.
Fosília v najlepšom stave
Ako vysvetľuje Science Alert, v dávnej minulosti nebol druh Homo sapiens jediným ľudským druhom, ale na planéte žili aj iné línie, ktoré zanikli. Najznámejším predkom boli neandertálci, avšak na ďalekom východe žil aj ďalší, menej známy príbuzný. Išlo o denisovanov, o ktorých, žiaľ, stále vieme len veľmi málo, keďže neexistuje dostatočné množstvo fosílnych nálezov (v odborných kruhoch sa hovorí o menej ako 15).
Aj preto je čeľusť Penghu 1 významným nálezom, keďže ide o fosíliu denisovanov v zatiaľ najlepšom stave a jedinú, ktorá sa našla v oblasti Taiwanu.
Prvé pozostatky denisovanov našli v jaskyni Denisova na Sibíri a po nej dostali aj pomenovanie. Na základe datovaní sa predpokladá, že denisovania žili v daných lokalitách pred 300-tisíc až 50-tisíc rokmi.
Avšak predpokladá sa, že boli rozšírení viac, než nám dokazujú nájdené pozostatky, keďže fragmenty ich DNA nájdeme aj u moderného človeka.
Nepoužili DNA
Zaujímavé bolo, ako vedci v štúdii publikovanej v Science odhalili, že ide o fosíliu denisovana. Výskum nebol realizovaný pomocou DNA, ale vykonali sériu analýz proteínov v kosti. Pomocou techník ako hmotnostná spektrometria a ďalšie, a po odstránení kontaminantov, ostalo tímu 22 proteínov, ktoré poskytli 2218 aminokyselinových zvyškov. Tie dokázali, že čeľusť je hominoidného pôvodu a tiež, že sa zhoduje s denisovanmi.
Dokonca objavili proteíny špecifické pre mužské pohlavie, takže čeľusť pravdepodobne patrila mužskému denisovanovi, ktorý žil pred desiatkami tisíc rokov vo vzdialenosti asi 4-tisíc kilometrov juhovýchodne od jaskyne Denisova a 2-tisíc kilometrov od jaskyne Baishiya, kde boli taktiež nájdené pozostatky denisovanov.
Podľa vedcov tento nález poskytuje dôkaz o tom, že denisovania boli široko rozostúpení vo východnej Ázii.
„Teraz je jasné, že dve kontrastné skupiny hominínov — neandertálci s malými zubami a s veľkými čeľusťami a denisovania s veľkými zubami, ale s nízkymi ale robustnými čeľusťami koexistovali počas neskorého stredného až začiatku neskorého pleistocénu na území Eurázie,“ uviedli vedci.
Stále platí, že o denisovanoch toho veľa nevieme, no aj takéto neveľké nálezy nám pomáhajú stále viac odkrývať záhadu ľudskej skladačky a pôvodu toho, ako sa z dávnovekých predkov človeka vyvinul až moderný človek akým sme my.
Najnovšie články
Nahlásiť chybu v článku