Slovensko sa stane súčasťou európskej siete vysokorýchlostných železníc. Vyplýva to z výsledkov medzinárodnej štúdie, ktorá rieši projekt vysokorýchlostných tratí spájajúcich hlavné mestá krajín V4. Podľa slov ministra dopravy SR Jozefa Ráža, pôvodné obavy, že Slovensko by malo zostať mimo projektu pre blízkosť mesta Viedeň, sa nenaplnili a Bratislava sa teda stane plnohodnotným uzlom novej železničnej siete.
Posudzovalo sa až 38 možností, napokon sa rozhodlo, že do projektu sa zapojí aj Bratislava. Projekt však ešte čaká hodnotenie Útvaru hodnoty za peniaze (ÚHP), no prípravné procesy sa už môžu podľa Ráža rozbehnúť.
Navrhované trasovanie počíta so smerovaním vysokorýchlostnej trate z Budapešti do Bratislavy cez Petržalku, so zastavením na súčasnej Hlavnej stanici a pokračovaním cez plánovanú stanicu v Stupave smerom na Prahu. Súčasťou riešenia je aj napojenie na Viedeň. To výrazne zvyšuje strategický význam projektu pre Slovensko aj celý bratislavský región. Ráž označil tento variant za „veľmi dobrý scenár“ pre rozvoj hlavného mesta a jeho dopravnej dostupnosti.
Projekt je rozdelený do dvoch hlavných etáp
Prvá etapa, ktorá je plánovaná na roky 2030 až 2040, sa sústredí najmä na zvýšenie kapacity existujúcej infraštruktúry. Počíta sa so zdvojkoľajnením trate Rusovce – Petržalka, modernizáciou železničnej stanice v Rusovciach, optimalizáciou kapacít bratislavskej Hlavnej stanice a dobudovaním štvrtej koľaje v úseku Bratislava Lamač – Bory.
Druhá etapa zahŕňa výstavbu nových úsekov medzi Bratislavou Západ a českou hranicou, ako aj spojenie Bratislava Západ – Marchegg smerom do Rakúska.
Náklady na výstavbu by mali stáť približne 3,3 miliardy eur
Ambíciou tohto železničného projektu je skrátenie cestovných časov medzi hlavnými mestami regiónu. Podľa predbežných výpočtov by sa cesta z Bratislavy do Prahy mohla podľa Ráža skrátiť na približne 120 minút, do Viedne by to malo byť 24 minút, do Brna asi 33 minút a do Budapešti 115 minút. Takéto parametre by zásadne zmenili spôsob cestovania v strednej Európe.
Samotná príprava projektu je naplánovaná na roky 2027 až 2036 a jej náklady sa odhadujú na 360 miliónov eur. Výstavba by mala prebiehať v období rokov 2029 až 2046 s celkovými investičnými nákladmi približne 3,3 miliardy eur.
Minister dopravy upozornil, že najbližšie roky budú patriť najmä časovo náročným procesom, ako je posudzovanie vplyvov na životné prostredie a hodnotenie efektívnosti projektu zo strany ÚHP. „Tieto kroky nestoja veľa peňazí, ale sú náročné na čas,“ zdôraznil Ráž a dodal, že paralelne bude potrebné hľadať aj udržateľný model financovania celej investície.
Nahlásiť chybu v článku