Novoročné tradície na Slovensku sú pestrejšie, než by sa mohlo zdať. Kým mnohé z nich sa dodnes zachovali, iné poznajú už len folkloristi či najstarší obyvatelia dedín. Vydajte sa s nami na cestu do minulosti a spoznajte zvyky, ktoré mali zabezpečiť prosperitu, zdravie či ochranu pred nešťastím.
Slovensko je krajina bohatá na tradície, no mnohé z tých novoročných upadli do zabudnutia. Popri ohňostrojoch a novoročných predsavzatiach existujú aj staré zvyky, ktoré kedysi symbolizovali zdravie, úrodu či šťastie do ďalšieho roka. A zatiaľ čo mnohí sa zabávajú na silvestrovskom programe v televízii, naši predkovia sa venovali rôznym magickým úkonom, ako uviedol portál Eduworld.sk.
Aké zvyky mali naši predkovia na Silvestra?
Na Silvestra si zvykneme štrngnúť pohárom šampanského a zaželať sebe i ostatným šťastný nový rok. Kedysi však ľudia chodievali pred koncom roka symbolicky vymetať platne na pieckach, aby dobre horeli celý nový rok. Robili to tzv. ometačky, inak povedané chudobné ženy.
Oslavy nového roka si naši predkovia užili na veselici, ktorá sa konala po omši v kostole. Tak vyzeral večer na Silvestra po 2. svetovej vojne, ktorý bol v znamení vďaky Bohu za uplynulý rok, a zároveň aj zábavy. Tie však boli pred 2. svetovou vojnou až do Troch kráľov zakázané. Čo sa týka jedla, večera bola takmer podobná tej, ktorá sa podávala na Štedrý deň. Tentokrát však naši predkovia mohli jesť aj mäso.
Keď odbila polnoc, jedli sa pre šťastie jablká, chren a niekedy aj krúpy. Niektoré rodiny si potrpeli na obradné umývanie a preobliekanie sa do čistých šiat. Zaujímavá a magická bola noc pred Novým rokom. Môžu za to rôzne veštby a povery, ktorým ľudia verili. Napríklad to, čo sa vám v tú noc sníva, je predzvesťou toho, čo sa vám aj splní. A ak sa objavilo červené zore ráno, znamenalo to víchrice, búrky, neúrodu a biedu. Drobný hustý dážď bol zase signálom hustých plných obilných klasov.
Nahlásiť chybu v článku