Vedci zistili, že opice sú schopné rozprávať ako ľudia. Má to však jeden háčik

Nie je žiadnym tajomstvom, že opice, resp. primáty sú našimi najbližšími príbuznými vo zvieracej ríši. Dokážu vnímať pocity podobne ako my, dokážu sa podobne učiť a aj anatomicky sú nám veľmi blízke. A ako naznačujú nové štúdie, opice toho dokážu ešte viac. Doteraz bolo zaužívané, že opice nie sú schopné rozprávať kvôli anatómii ich hlasového traktu. Teraz ale nové experimenty ukazujú, že makaky majú vyvinuté vokálne schopnosti až do takej miery, že by si s ľudskou rečou mohli aj poradiť. 

Medzinárodný tím vedcov sa pozrel na vokálne schopnosti makakov pomocou pokročilého röntgenu, ktorý dokáže vytvoriť video. Ten zaznamenával pohyb pier týchto opíc a zaznamenával tiež zmeny polôh jazyka, no aj činnosť hrtana, teda všetkých potrebných častí na to, aby sa mohli vydávať zvuky. To je výrazný pokrok vo výskume, keďže na dovtedajšie výskumy sa využívali mŕtve telá opíc, ktorým skúmali ich hlasovú anatómiu.

Na základe analýzy získaných dát pomocou pokročilých počítačových modelov zistili, že anatómia hlasových orgánov by makakom dovolila vydávať hlásky, čo je základný predpoklad toho, aby dokázali rozprávať. Dokonca podľa vedcov by makaky mali byť schopné hovoriť celé vety.

V čom je teda problém? Podľa vedcov nie je problém v tom, že by makaky nemali anatomickú výbavu na reč, ale problém je v ich mozgu. Ten nie je tak vyvinutý, aby dokázal spracovávať dostatočným spôsobom kognitívne schopnosti (schopnosť analyticky myslieť, uvažovať), čo je druhým základným predpokladom na to, aby mohol nejaký živočích rozprávať.

Vzhľadom na to, že vedci analyzovali vokálne schopnosti makakov, je tu predpoklad, že podobnými schopnosťami disponujú aj ostatné druhy opíc. Makaky sú totiž zaradené medzi „opice starého sveta“, z ktorých sa potom evolúciou vyvinuli ďalšie druhy opíc. Je tu teda možnosť, že vokálne schopnosti makakov zdedili aj iné druhy opíc, vrátane šimpanzov.

„Nikto teraz nemôže povedať, že opice nedokážu rozprávať. Čo ich obmedzuje je mozog“, povedal spoluautor Asif Ghazanfar z Princetonskej univerzity vo vyhlásení. 

Tieto nové zistenia naznačujú, že vedci by sa mali teraz zamerať na fungovanie neurónových prepojení v mozgu, ktoré zodpovedajú za tvorbu reči a zistiť, v čom sa tak zásadne líšia naše mozgy s našimi vzdialenými evolučnými príbuznými.

Je tu teda predpoklad, že v budúcnosti pochopíme, prečo my dokážeme s takmer rovnakou hlasovou výbavou produkovať najrôznejšie zvuky, a prečo sa opice obmedzujú len na škriekanie, či iné zvuky. A možno vo vzdialenej budúcnosti dospejeme až do bodu, že sa nám podarí tieto opice naučiť hovoriť. No to je zatiaľ iba v rovine science fiction.

interez.sk (Matej Mensatoris), iflscience.com, newscientist.com