Vedci varujú: Vysádzanie stromov môže narobiť viac škôd ako úžitku

Hromadné vysádzanie stromov môže miesto pomoci životnému prostrediu robiť presný opak, upozorňujú podľa spravodajského portálu BBC nové štúdie. Myšlienka vysádzania stromov sa pritom v uplynulých rokoch po celom svete ujala ako lacné a vysoko účinné riešenie na boj proti klimatickým zmenám.

Podľa jednej z nich môžu mať stimuly na výsadbu stromov opačné účinky, keďže môžu zredukovať biodiverzitu a majú len malý vplyv na emisie. Druhá zase tvrdí, že množstvo uhlíka, ktorý dokážu pohltiť nové lesy, môže byť nadhodnotené. Obe sa však zhodujú v tom, že sadenie stromov nie je jednoduchým riešením klimatických zmien.

Vedci varujú pred bezhlavým vysádzaním lesov

Predchádzajúce štúdie naznačovali, že stromy majú obrovský potenciál nasávať a uskladňovať uhlík. Mnohé krajiny si preto vysádzacie kampane stanovili ako kľúčový prvok svojho boja proti zmenám klímy.

V súčasnosti však vedci varujú pred bezhlavým vysádzaním nových lesov. Upozorňujú pritom napríklad na to, že 80 % doterajších záväzkov deklarovaných v rámci Bonnskej výzvy predstavuje výsadbu monokultúrnych plantáží alebo limitovaných zmesí stromov, ktoré produkujú ovocie alebo kaučuk.

Autori štúdie sa zamerali na finančné stimuly určené pre súkromných vlastníkov pôdy, ktoré ich mali motivovať k výsadbe stromov. Ako príklad si zvolili Čile, kde v rokoch 1974 až 2012 fungoval dotačný program na výsadbu stromov, ktorý bol považovaný za vzor pre ostatné krajiny. Preplácali na základe neho 75 % nákladov na výsadbu nových lesov.

Vysádzanie nových lesov zmenšuje tie prirodzené

I keď sa nemal vzťahovať na existujúce lesy, nedostatočná kontrola a rozpočtové obmedzenia spôsobili, že niektorí majitelia pôdy jednoducho nahradili existujúce lesy výnosnejšími plantážami. Štúdia ukazuje, že výsledkom programu je síce rozšírenie oblasti pokrytej stromami, no zmenšenie rozlohy prirodzených lesov. Autori pritom upozorňujú, že pôvodné čilské lesy majú bohatú biodiverzitu a dokážu uskladniť obrovské množstvá uhlíka, čo však neplatí pre stromy vysadené vrámci dotačnej schémy, ktorá nezvýšila objem uskladneného uhlíka a zároveň znížila biodiverzitu.

Druhá štúdia sa zase venovala tomu, koľko uhlíka dokážu pohltiť novo vysadené lesy. Dosiaľ totiž vedci v tomto smere využívali všeobecný pevný koeficient. S podozrením, že tento koeficient by mohol závisieť od lokálnych podmienok, sa autori zamerali na Čínu, kde začali intenzívne vysádzať stromy nielen v súvislosti s klimatickými zmenami, ale aj s cieľom zredukovať prach z púšte Gobi.

Analýzou 11-tisíc vzoriek pôdy zo zalesnených území dospeli k záveru, že ak bola pôda chudobná na uhlík, vysadenie nových stromov zvýšilo hustotu organického uhlíka. Ak však pôda už bola bohatá na uhlík, pridanie nových stromov túto hustotu znížilo. Podľa odborníkov je tak zrejme množstvo uhlíka, ktorý dokážu pohltiť nové stromy, nadhodnotené. Upozorňujú preto, že zalesňovanie zahŕňa mnoho technických detailov, vyžaduje si rovnováhu a „nedokáže vyriešiť všetky naše klimatické problémy“.

Pozri aj:

Pes má lepšiu pamäť, ako by ste si mysleli. Pamätá si aj povely zadané pred…