Avšak aj na miestach, kam slnečné lúče nemajú šancu preniknúť, život priam prekvitá. ScienceAlert uvádza, že dôkazom je napríklad hlbokomorský žralok, ktorý sa životu v hlbinách dokonale prispôsobil už pred 200 miliónmi rokov.
Žralok z temnoty
Získať nahrávku žraloka sivého (Hexanchus griseus) je pre vedcov dôvodom na oslavu, žije totiž v hĺbke viac ako 2 500 metrov a do plytších vôd sa vydáva zvyčajne len počas noci, aby sa nakŕmil. V minulosti sa niekoľko exemplárov podarilo vyniesť z hlbín na povrch, kde ich vedci označili a opäť vypustili do mora. Život v hlbinách je totiž stále záhadou a každá možnosť na jeho preskúmanie je vítaná.
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
Vedci sa musia vydať do hlbín
Vynášanie žralokov do plytkých vôd alebo na povrch však nie je práve najlepšou a najúčinnejšou metódou. Prudká zmena totiž môže spôsobiť dezorientáciu a následne získané informácie nemusia reprezentovať bežné správanie sa zvieraťa. Vedci sa preto rozhodli, že sa sami za žralokom vydajú a označia ho priamo v jeho prirodzenom prostredí. Na túto úlohu sa podujala skupinka morských biológov z floridskej univerzity spolu s výskumníkmi z OceanX.
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
Žraloky z jurských čias
Čím je žralok sivý tak výnimočný? Žraloky žijúce bližšie k hladine oceánov sú vyvinutejšie, napríklad majú len majú päť žiabier, zatiaľ čo žraloky sivé ich majú šesť. Ide o pozostatok z jurských čias, teda z čias, kedy sa vyvinuli prví predchodcovia dnešných žralokov. Vzhľadom na to, že žralok sivý sa od svojich predchodcov líši len minimálne, dalo by sa povedať, že ide o žijúceho dinosaura.
Dorastá do dĺžky 8 metrov
Žraloky sivé dorastajú do dĺžky až 8 metrov, majú široké telá a žiarivé zelenkasté oči. Najčastejšie sa vyskytujú v miernych alebo tropických pásmach a dožiť sa môžu až 80 rokov. Podobne ako iné druhy žralokov, aj žralok sivý sa vďaka ostrým zubom živí lovom živej koristi alebo požieraním mŕtvol vznášajúcich sa ku dnu.
Jedinečné zábery
Vo svojom príspevku sa vedci OceanX vyjadrili, že na žraloky sivé narazili hneď v prvú noc, kedy sa vydali pod hladinu. Označiť žraloka však nebolo také jednoduché, ako by sa mohlo zdať, zariadenie sa totiž na koži samice neprichytilo, ale odrazilo sa od nej. Sledovacie zariadenie sa podarilo upevniť až na tretí deň, a to na telo samca. Vedci tak získali nielen zdroj cenných informácií, ale aj zábery žralokov, aké sa len tak nevidia. Okrem toho sa podarilo overiť, že živočíchy je možné označiť aj v ich prirodzenom prostredí bez toho, aby boli rušené a vynášané na povrch.
To otvára výskumníkom celkom nové možnosti skúmania foriem života, ktoré doteraz predstavovali záhadu. Napriek tomu, že tieto žraloky žijú v hlbinách, sú častým terčom rybárov a na mnohých miestach sú obľúbenou pochúťkou. Na zozname chránených zvierat sa ešte neocitli, je tak však najmä preto, že sa o nich a o ich populácii zatiaľ vie len málo.
sciencealert
Nahlásiť chybu v článku