Oceán je posledným miesto na Zemi, ktoré stále patrí divokej prírode. Napriek frekventovanej námornej doprave či ťažbe, môžeme povedať, že človek je v prostredí oceánu oproti iným zvieracím a rastlinným druhom ešte i dnes v menšine. Oceánsky ekosystém sa však musí vysporiadať s ľudskou činnosťou a javom nazývaným „mŕtva zóna“. Tú najväčšiu vedci práve objavili v blízkosti Ománu.
Tím vedcov z University of East Anglia a ománskej univerzity Sultan Qaboos s pomocou podmorských robotov pri pobreží Ománu, odhalil desivé tajomstvo. Najväčšiu mŕtvu zónu na svete, ktorá má rozlohu porovnateľnú s Českou republikou. „Náš výskum ukázal, že situácia je oveľa horšia ako sme si mysleli, mŕtva zóna je obrovská a neustále sa rozširuje. Oceán sa dusí„, hovorí Bastien Queste, ktorý stál na čele výskumného tímu.
Čo je mŕtva zóna?
Mŕtva zóna je pomenovanie takej časti oceánu, ktorá je pre život organizmov z dôvodu absencie (popr. nedostatku) kyslíka nevhodná. Mŕtve zóny vznikajú znečisťovaním chemickými látkami pochádzajúcimi z ľudskej činnosti. Zväčša ide o dusík a fosfor, ktorých vypúšťanie do svetového oceánu súvisí s poľnohospodárskou činnosťou (hnojivá). V takto znečistených častiach oceánu sa nenachádza žiadny kyslík, popr. sa ho tam nachádza tak malé množstvo, že dochádza k masovému úhynu a migrácii živočíšnych a rastlinných druhov. Mŕtve zóny sa najčastejšie nachádzajú v pobrežných častiach oceánu pri oblastiach s vysokou koncentráciou zaľudnenia.
Mŕtva zóna v Ománskom zálive
Všetky živočíchy a rastliny tvoriace oceánsky ekosystém, potrebujú pre svoj život kyslík. V mŕtvej zóne teda niet žiadneho života. Ide teda o obrovský environmentálny problém, ktorý nepostihuje len životné prostredie, ale i ľudí, ktorých život od biodiverzity oceánu závisí. O existencii mŕtvej zóny v Ománskom zálive vedci tušili už dlhšiu dobu, no geopolitická situácia a rozšírené pirátstvo nedovoľovalo výskumným plavidlám podrobnejší prieskum.
Až teraz sa výskumnému tímu pod vedením Dr. Bastiena Questeho podarilo s pomocou podmorských robotov preskúmať celú oblasť. Celých 8 mesiacov tieto prístroje zaznamenávali hladiny kyslíka v tejto časti Indického oceánu (Arabského mora) a zasielali ich výskumníkom. A výsledky výskumu sú poriadne negatívne.
Mŕtva zóna sa Ománskom zálive rozkladá od hĺbky 200 do asi 800 metrov. Jej rozloha je porovnateľná so Škótskom či Českou republikou (asi 78 000 km²) a neustále rastie. Ako príčinu vedci uvádzajú klimatické zmeny v spojení s výdatným znečistením dusíkom a fosforom, pochádzajúcich z poľnohospodárskej činnosti v tejto oblasti. Výskum publikovaný vo vedeckom časopise Geophysical Research Letters tak potvrdil a dokonca predčil tie najhoršie očakávania. Negatívne sú pritom i vyhliadky do budúcnosti. Očakáva sa, že mŕtva zóna v oblasti Ománskeho zálivu bude v nasledujúcich desaťročiach stále naďalej rásť.
iflscience.com
Nahlásiť chybu v článku