Väčšina novely trestných kódexov je v súlade s Ústavou SR, niektoré časti však nie. Vyplýva to zo stredajšieho rozhodnutia Ústavného súdu (ÚS) SR. Informoval o tom predseda súdu Ivan Fiačan.
Priblížil, že vyslovený nesúlad s ústavou sa týka ustanovení o treste prepadnutia majetku a tiež prechodných ustanovení súvisiacich s premlčaním.
Súd vyslovil za nesúladné s ústavou aj prechodné ustanovenie, ktoré malo ministrovi spravodlivosti umožniť podať dovolanie v neprospech obvineného spätne do troch rokov v prípade dohôd o vine a treste schválených pred 15. marcom 2024. Tiež možnosť využiť nezákonne získaný dôkaz v trestnom konaní v prospech obvineného.
Vyslovenie nesúladu s ústavou sa netýka zrušenia Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) či zmien pri trestných sadzbách, hraniciach škôd pri majetkovej trestnej činnosti. Protiústavný nebol ani proces prijímania legislatívy. V týchto častiach ÚS navrhovateľom nevyhovel.
„ÚS nevidel také závažné nedostatky legislatívneho procesu, ktoré by spôsobili neústavnosť napadnutej novely trestného zákona,“ povedal Fiačan.
ÚS pritom skonštatoval, že neboli splnené podmienky na skrátené legislatívne konanie, súd však nevidel taký zásah do ústavných práv alebo princípov, ktoré by znamenali protiústavný stav. V prípade zrušenia ÚŠP súd zistil, že podobné orgány sú v členských štátoch EÚ bežné.
„V tejto veci je podstatné to, že ústava neupravuje organizáciu, štruktúru a činnosť prokuratúry, v tomto má parlament širokú voľnosť,“ skonštatoval Fiačan. Parlament novelu schválil 8. februára.
Rozsiahlu novelu prijatú vládnou koalíciou vo februári napadla ako celok bývalá prezidentka SR Zuzana Čaputová a opoziční poslanci.
ÚS koncom februára rozhodol o pozastavení účinnosti zmien v Trestnom zákone, zákone o trestnej zodpovednosti právnických osôb a niektorých ustanovení Trestného poriadku.
„Vzhľadom na skutočnosť, že ÚS v tomto náleze dospel k záveru o nesúlade niektorých častí napadnutého zákona s ústavou, sa potvrdila opodstatnenosť pozastavenia jeho účinnosti,“ povedal Fiačan.
Proces posudzovania ústavnosti zákona bol podľa neho náročný a právne stanoviská boli niekedy rozdielne až protikladné. Na otázku, ako skončilo hlasovanie sudcov pri rozhodovaní, Fiačan uviedol, že tento údaj je neverejný.
Predseda ÚS potvrdil, že vláda ako vedľajší účastník konania ešte vo februári podala námietku zaujatosti voči trom sudcom ÚS. Išlo o Rastislava Kaššáka, Ľuboša Szigetiho a Petra Molnára, ktorých menoval do funkcie bývalý prezident SR Andrej Kiska. ÚS v apríli o námietkach rozhodol tak, že nedošlo k spochybneniu nezaujatosti týchto sudcov a tí neboli vylúčení z konania a rozhodovania vo veci.
Nahlásiť chybu v článku