Hučivá diera, Foto: Rafik k [CC BY-SA 4.0], via Wikimedia Commons

Hučivá diera je prvou tatranskou jaskyňou s doloženými dôkazmi o pravekom osídlení.

Jaskyňa Hučivá diera, ktorá sa nachádza v Belianskych Tatrách nepatrí ani zďaleka medzi najznámejšie jaskyne na Slovensku. Teda, možno len donedávna. V Hučivej diere sa totiž archeológom podarilo objaviť mimoriadny nález, ktorý dokazuje prítomnosť pravekých lovcov v Tatrách v časoch, keď ešte Európu pokrýval kontinentálny ľadovec. 

V Hučivej diere ešte aj dnes prebieha archeologický výskum, aký na Slovensku nemá obdobu. Ako informuje RTVS vo svojej reportáži, prvý nález naznačujúci veľký objav našiel v jaskyni archeológ Marián Soják ešte v decembri minulého roku. Aktuálne však v Hučivej diere pomáhajú aj špičkoví archeológovia z neďalekej Jagelovskej univerzity v Krakove. Nálezy v Tatrách podľa všetkého zmenia mapu pravekého osídlenia v Európe.

Medzinárodný tím archeológov pracuje v Hučivej diere už od 8. júla a práce ukončí zajtra. Doposiaľ sa archeológom podarilo objaviť desiatky predmetov, ktoré odborníci časujú do obdobia magdalénienu. Staré sú teda približne 15-tisíc rokov. Predmety magdalénienskej kultúry už v minulosti archeológovia objavili vo francúzskych či španielskych jaskyniach. Na Slovensku však ide o absolútny unikát. Hučivá diera sa tak stáva prvou tatranskou jaskyňou, o ktorej vieme, že bola v období praveku osídlená spoločnosťou lovcov.

Rozšírenie magdaliénskej kultúry v Európe, Foto: Homo_Sapiens_in_Europe_-_magdalenian_distribution_map-fr.svg:File:Blank_map_europe_no_borders.svg: cthuljewThis map : Sémhur (talk)derivative work: Furfur [CC BY-SA 3.0], via Wikimedia Commons

Ako pre denník Korzár podotkol Marián Soják, nález nie je atraktívny len pre Slovensko, ale prepisuje aj európske dejiny. Praveké osídlenie nebolo doposiaľ doložené ani na poľskej strane Tatier a archeológovia tak dodnes ani len netušili, že sa pravekým lovcom sobov podarilo preniknúť cez Karpatský oblúk aj do našich veľhôr.

Magdalénien – je záverečné obdobie paleolitu pomenované po poslednej veľkej civilizácii žijúcej na konci staršej doby kamennej. Kultúra dostala pomenovanie po lokalite prvých nálezov vo francúzskom departmente Dordogne. Predpokladá sa, že išlo o spoločnosť lovcov sobov, ktorí za stádami migrovali v tom čase stále zaľadnenou Európou. Magdalénienci sa presúvali severnou časťou západnej Európy do Nemecka či Čiech a archeológovia dlho predpokladali, že nikdy neprekročili oblúk Karpát. Nálezy v Hučivej diere však dokazujú presný opak.

Prvá fáza výskumu bude ukončená zajtra, 26. júla. Vchod do Hučivej diere chcú potom archeológovia zabezpečiť kovovou mrežou, aby turisti či prípadní zlodeji artefaktov nenarušili významné archeologické nálezisko.

 

0
Uložiť článok
Komentovať ( 0 )
Príbehy