Často sú tie najlepšie nálezy objavené vtedy, keď nič nehľadáme. To si mohol povedať aj 18-ročný študent Marcel Ravidat, ktorý skúmal lesy v južnom Francúzsku v roku 1940. Jeho pes menom Robot si všimol dieru pri vyvrátenom strome, a tak sa mohla začať písať história.
Po celom svete môžeme nájsť unikátne jaskyne či jaskynné systémy. Okrem tejto je mimoriadne fascinujúca napríklad aj jaskyňa v Škótsku, ktorú tvoria šesťuholníky a ľudia neveria, že je skutočná. No naozaj existuje.
Jeden z najväčších archeologických objavov sveta
Marcel poznal legendu o tajnom tuneli, ktorý mal viesť k neďalekému sídlu, a tiež o jaskyni plnej pokladov. Chcel dieru preskúmať, no nemal na to potrebné vybavenie. Preto sa na miesto vrátil po pár dňoch spolu s tromi kamarátmi.
Dieru spoločne zväčšili a Marcel Ravidat sa dierou preplazil ako prvý. Neobjavil tajný tunel, ale v istom ponímaní naozajstnú jaskyňu „plnú pokladov“. Jaskyňu živý človek nenavštívil tisíce rokov, a odrazu stoja štyria sotva dospelí chlapci v jednom z najväčších archeologických nálezov sveta, ako príbeh opisuje portál IFL Science.
Vtedy to ešte netušili, no objavili starobylé jaskynné umelecké diela vytvorené pred najmenej 17-tisíc rokmi. „Vo svetle provizórnej lampy prechádzali galériou dlhou asi 30 metrov. V zúženej chodbe objavili prvé diela, toto miesto sa dnes nazýva Axiálna galéria či Axiálny výklenok,“ opisuje prvotný objav Národné archeologické múzeum Francúzska.
Objav skrytý pred svetom
Prešli ešte ďalej, našli ďalšie diela a následne stáli pred šachtou. Prišli na druhý deň aj s lanom a spustili sa do nej. Práve tu objavili ústredný a najznámejší motív jaskyne Lascaux – veľkú maľbu bizóna.
Chlapci stále nevedeli o čo ide, dokonca za malý poplatok jaskyňu ukazovali známym. Rozhodli sa ale kontaktovať ich učiteľa, o ktorom vedeli, že sa zaujíma o históriu. Ten im najprv neveril, no keď jaskyňu uvidel, musel ostať ohromený.
Celkovo sa v Lascaux nachádza až 600 malieb zvierat. Nájdeme tam jelene, kone, bizóny, mačky a iné zvieratá. Maľby vytvorili pravekí ľudia pomocou červenej hliny a okrovej farby, čierneho uhlia či oxidov mangánu.
Podľa odborníkov mohli jednotlivé galérie slúžiť ako svätyne či obradné miesta. „Obrazy zvierat prekrývajú skoršie zobrazenia, čo naznačuje, že motiváciou maľby bolo samotné zobrazenie zvierat, nie ich umelecký efekt,“ píše Metropolitné múzeum.
Do pôvodnej jaskyne sa nedostanete
Keďže bola jaskyňa objavená počas 2. svetovej vojny, objav bol archeológmi utajovaný. To sa aj podarilo a svet sa dozvedel o tomto pravekom poklade až v roku 1948.
Celkovo je jaskyňa delená na 7 častí, pričom najznámejšia je Býčia sieň, ďalej sa tam nachádza spomínaný Axiálny výbežok, Chodba, Apsida, Šachta, Loď a najvzdialenejším miestom je Sieň mačkovitých šeliem.
Ak by ste chceli jaskyňu Lascaux navštíviť, a nie ste renomovaný archeológ a nemáte špeciálne povolenie, sklameme vás. Keďže už pár rokov po objavení jaskyňu navštevovalo až 1 000 ľudí denne, osvetlenie, vyššia teplota a vlhkosť začali poškodzovať maľby. Práve vlhkosť z dychu návštevníkov bola najväčším problémom a nepomohol ani veľký klimatizačný systém. Na maľbách začali rásť riasy. Jaskyňu preto uzavreli a v roku 1979 bola zaradená so Svetového dedičstva UNESCO.
Aby ale ľudia neprišli o tento unikát, iba 200 metrov od jaskyne bola postavená verná replika Býčej siene. Maľby boli replikované použitím rovnakého kresliaceho materiálu. Najnovšou replikou označovanou ako Lascaux IV je múzeum v skutočnej mierke a bolo otvorené v roku 2016. Kombinuje maľby a digitálne technológie. Ak si chcete vychutnať praveké umenie Lascaux, tak toto je jedna z najlepších možností, ako to zažiť.
Najnovšie články
Nahlásiť chybu v článku