Foto: TASR- Branislav Račko

TASR / / Lokál
Doposiaľ nesprístupnená jaskyňa Chladivý dych v Demänovskej doline je považovaná za unikátnu nielen z hľadiska genézy, ale aj klimatických podmienok či silnej kryogénnej porušenosti.

Len prednedávnom ju objavili a preskúmali členovia Jaskyniarskeho klubu Demänovská Dolina. Viac ako 600 metrov dlhá jaskyňa vo svojich útrobách ukrýva tajomstvá staré milióny rokov.

Foto: TASR- Branislav Račko

V Demänovskej doline sa v súčasnosti nachádza zhruba 300 jaskýň a väčšina z nich má súvis s viac ako 40 kilometrov dlhým Demänovským jaskynným systémom. Jednou z nich je aj jaskyňa Chladivý dych. Na Slovensku je síce približne 80 jaskýň dlhších alebo rovnako dlhých, podľa predsedu speleoklubu Pavla Hericha je však z vedeckého pohľadu veľmi zaujímavá, napríklad z hľadiska klímy. „Vzduch tam totiž v určitom období silne pulzuje“.

Foto: TASR- Branislav Račko

„Existuje len málo jaskýň, ktoré majú takúto klímu. Navyše je kryogénne silno porušená, čo znamená, že v ľadových dobách bola pravdepodobne vyplnená ľadom a deštrukcia sintrových nátekov, kvapľov, stalagmitov, stalaktitov a pagod bola mimoriadna,“ priblížil. Okrem toho je Chladivý dych domovom viacerých druhov netopierov, čo opäť dopĺňa isté poznanie o ich rozložení a zimoviskách.

Foto: TASR- Branislav Račko

Najdôležitejšia je však z hľadiska genézy jaskýň, a to najmä pre pochopenie úrovní v stredných výškach Demänovských jaskýň. „Je to akoby chýbajúci fragment toho, čo sme predpokladali. Kým sme ju nenašli tak nikto nevedel, či vôbec a kde sa nachádza tento úsek Demänovského jaskynného systému,“ uviedol jaskyniar. Demänovská dolina tak vo svojom podzemí ukrýva množstvo neprebádaných miest, ktoré môžu vedcom v budúcnosti pomôcť priniesť významné zistenia potrebné na pochopenie klimatického vývoja.

Foto: TASR- Branislav Račko

Herich v súčasnosti pracuje na svojej monografii a pri práci sa zameriava aj na menšie jaskyne. Mnohé podľa neho dosiaľ neboli nikde zaregistrované. S tým súvisí i jeho náhodný nález jaskyne Chladivý dych. „Náhodou som si pod bralom všimol malý otvor veľkosti ľudskej hlavy. Vychádzal z neho teplý prievan a na neďalekých machoch sa vytvárali kvapôčky vody, čo znamenalo, že tu prúdi vlhký, jaskynný vzduch. Na druhý deň som v otvore zmeral teplotu a v priebehu najbližšej expedície sme tam začali kopať. Nebolo vôbec jasné, či z toho niečo bude. Po siedmich akciách sme odrazu uvideli jaskyňu v celej jej kráse,“ povedal.

Foto: TASR- Branislav Račko

Jaskyniarsky klub Demänovská Dolina je členom Slovenskej speleologickej spoločnosti, v minulom roku oslávil 35 rokov. Jaskyniari v ňom pracujú ako dobrovoľníci bez nároku na odmenu. Aktuálne skúmajú zhruba v siedmich jaskyniach súčasne.

Foto: TASR- Branislav Račko

Územie Slovenska je mimoriadne bohaté na jaskynné priestory, ktoré vznikali počas miliónov rokov pôsobením kameňa, vody a vzduchu. Ich charakteristickým znakom je vysoká vlhkosť vzduchu, ktorá sa pohybuje v rozmedzí od 80 do 96 percent. V súčasnosti je známych viac ako 7000 rôznych jaskýň, drvivá väčšina však verejnosti nie je prístupná. Až 44 z nich je chránených zákonom ako národné prírodné pamiatky, ktoré predstavujú najvýznamnejšiu súčasť prírodného dedičstva Slovenska.

Pozri aj: Fico povedal, že na východe nič nie je. My sme však za minútu našli hneď 10 miest, ktoré navštevujú ľudia z celého sveta a my na ne môžeme byť hrdí

 

0
Komentovať (0)