Za posledné roky vedci neustále gradovali správy o aktuálnom dianí na Antarktíde. Od varovaní, že antarktický ľad sa topí prirýchlo, cez alarmujúce momenty odtrhávajúcich sa ľadovcov až po najnovšie závery, ktoré hovoria o neudržateľnom a nezvratnom stave. Ľad sa v západnej Antarktíde s najväčšou pravdepodobnosťou celkom roztopí aj keby sme v tomto momente urobili všetko potrebné pre zastavenie klimatickej zmeny. A hladina svetového oceánu vystúpi o viac ako 3 metre.
Posledné výskumy naznačujú, že ľadová pokrývka v Antakrktíde predsa len večná nebude. V západnej časti kontinentu sa totiž topenie ľadovcov stáva nestabilným procesom, ktorý bude podľa simulácií vedcov s najväčšou pravdepodobnosťou nezvratný. Bude to trvať stovky rokov, no ľad zo západnej Antarktídy nakoniec zmizne, čo bude mať za následok mimoriadny nárast hladiny svetového oceánu, zaplavenie desiatok pobrežných metropolí na všetkých kontinentoch planéty. Vedci z nemeckého inštitútu na skúmanie klimatických dôsledkov v Postupime (PIK) ale prichádzajú s odvážnym nápadom, o ktorom informujú v tlačovej správe.
Antarktída je najsuchším kontinentom Zeme. Práve výdatné množstvo snehových zrážok by však podľa vedcov zo spomínaného inštitútu mohlo zastaviť inak nezvratné topenie ľadu v západnej Antarktíde. S pomocou počítačových simulácií preto navrhujú odvážny spôsob zvrátenia tohto negatívneho javu. Ak ľudstvo dokázalo čerpať roztápajúcu sa vodu z ľadovcov a s pomocou výkonných snehových kanónov ju vo forme umelo vytvoreného snehu posielať späť na pevninu kontinentu, roztopeniu Antarktídy by sme mohli zabrániť.
Trvalo by to niekoľko desaťročí, bolo by to mimoriadne nákladné a poriadne zložité. Podľa štúdie publikovanej vo vedeckom časopise Science Advances je to však teoretické riešenie, ktoré podľa simulácií môže zožať úspech. Stovky miliárd ton snehových zrážok ročne by skutočne mohli zastaviť topenie antarktických ľadovcov. Autori štúdie si ale uvedomujú aj riziká takéhoto projektu. Tie sú spojené najmä s odsoľovaním obrovského množstva vody a výstavby rozsiahlej siete veterných elektrární, ktoré by mala podľa britského Guardianu pozostávať z aspoň 12-tisíc veterných turbín. Environmentálny dopad na región by bol teda s najväčšou pravdepodobnosťou zničujúci.
„Otázkou je, či my ako ľudstvo chceme obetovať Antarktídu, aby sme zabezpečili v súčasnosti obývané pobrežné oblasti. Ide o svetové metropoly od New Yorku po Šanghaj, ktoré budú, ak sa nič nestane, pod hladinou mora„, tvrdí v tlačovej správe Anders Levermann z PIK. Podľa Levermanna je odzrkadľuje absurdná snaha vedeckých nápadov na zachránenie antarktického ľadu závažnosť aktuálnej situácie a vyhliadok do budúcnosti. „Ako vedci sa však domnievame, že je našou povinnosťou informovať o každej možnosti ako čeliť problémom budúcnosti,“ dodáva Levermann.
Nahlásiť chybu v článku