foto: Public Domain

Keď sa povie mesto duchov, zrejme vám na um príde mesto Pripiať.

Pripiať však nie je jediným miestom, ktoré boli ľudia nútení opustiť. Podobne ako v Pripiati či v iných opustených mestách, aj tu si príroda začal brať späť to, čo jej patrí. Po človeku tu ostali len prázdne byty a zopár fotografií, aj takéto je mesto duchov Tkvarcheli.

Neistá definícia Abcházska

Tkvarcheli je mesto nachádzajúce sa v štáte, o ktorom mnohí z vás možno ešte nepočuli. Leží totiž v Abcházsku, nezávislej republike na východnom pobreží Čierneho mora. Najbližším susedom Abcházska je Rusko a zatiaľ čo táto krajina Abcházsko ako nezávislú republiku uznáva, mnohí ho považujú za súčasť Gruzínska. Bizarné však je, že samotné Gruzínsko považuje Abcházsko za územie okupované Ruskom.

Obyvateľom mesta nič nechýbalo

Ako sme teda spomenuli, súčasťou Abcházska je mesto duchov s názvom Tkvarcheli. Tkvarcheli bolo kedysi mestom plným ľudí, žilo tu 35 – 40 000 ľudí, najmä však baníci. Kvôli baniam tu bola dokonca okolo roku 1930 vybudovaná aj železnica. Keď bolo mesto dokončené, obyvatelia na neho boli patrične hrdí, pýšilo sa totiž jedinečnou a krásnou architektúrou. Mesto bolo rozdelené na dve zóny, na industriálnu zónu a na obývaciu zónu, kde mali obyvatelia k dispozícii všetko, na čo si len spomenuli. Bol tu štadión, škola, kultúrny dom a niekoľko útulných reštaurácií.

View this post on Instagram

La canzone di Tkvarcheli di @mariagruzdeva Dal numero #97 di Witness Journal Agli occhi di un visitatore, Tkvarcheli appare come una cattedrale nel deserto: edifici dismessi, una stazione vuota e una piccola comunità che ha conosciuto tempi migliori. E’ proprio nella resistenza dei volti e nell’ordinata maestosità delle sue architetture che sta il segreto di questa cittadina dell’Abcasia, fiore all’occhiello dell’Unione Sovietica durante la Grande Guerra, grazie alle riserve di carbone che rifornivano l’intera flotta del Mar Nero. L’esaurirsi dei giacimenti negli anni ‘70, il graduale spopolamento e la dolorosa esperienza dell’assedio georgiano, hanno temprato in maniera indelebile l’orgoglio di chi continua ad abitarla #Tkvarcheli #Abcasia #dismissed #abandoned #georgia #architecture #powerplant #landscape #portrait #basilico #reportage #witnessjournal

A post shared by WITNESS JOURNAL (@witnessjournal) on

Konflikt a kríza

Akvarelistka zohrávalo počas druhej svetovej vojny významnú úlohu, zásobovalo totiž uhlím časť námorného vojska Black Sea Fleet plaviaceho sa po Čiernom mori. Druhá svetová vojna teda mesto nezničila, zlom však nastal po konflikte medzi Abcházskom a Gruzínskom, ktorý vypukol v rokoch 1992 až 1993. Počas týchto rokov bolo mesto obliehané a súčasťou konfliktu bola blokáda, ktorá pripravila o životy nielen obyvateľov Tkvarcheli, ale aj ľudí z okolitých miest, ktorí tu hľadali útočisko. Obliehanie trvalo 413 dní, počas ktorých ľudia umierali od hladu a na následky zranení utrpených pri bombových útokoch.

View this post on Instagram

La canzone di Tkvarcheli di @mariagruzdeva Dal numero #97 di Witness Journal Agli occhi di un visitatore, Tkvarcheli appare come una cattedrale nel deserto: edifici dismessi, una stazione vuota e una piccola comunità che ha conosciuto tempi migliori. E’ proprio nella resistenza dei volti e nell’ordinata maestosità delle sue architetture che sta il segreto di questa cittadina dell’Abcasia, fiore all’occhiello dell’Unione Sovietica durante la Grande Guerra, grazie alle riserve di carbone che rifornivano l’intera flotta del Mar Nero. L’esaurirsi dei giacimenti negli anni ‘70, il graduale spopolamento e la dolorosa esperienza dell’assedio georgiano, hanno temprato in maniera indelebile l’orgoglio di chi continua ad abitarla #Tkvarcheli #Abcasia #dismissed #abandoned #georgia #architecture #powerplant #landscape #portrait #basilico #reportage #witnessjournal

A post shared by WITNESS JOURNAL (@witnessjournal) on

Ostalo 5 000 obyvateľov

Konflikt napokon vyhnal z mesta väčšinu obyvateľov. Niekoľko ich tu zostalo do dnešného dňa, no kým v roku 1980 tu žilo 40 000 ľudí, dnes je ich len 5 000 a veľkú časť mesta si už začala prisvojovať príroda. Väčšina obytných blokov má 4 či 5 poschodí, žije v nich však len jedna, nanajvýš dve rodiny. Budovy, ktoré ostali neobývané, zas obyvatelia postupne rozoberajú kvôli materiálu alebo ich prerastá príroda.

View this post on Instagram

La canzone di Tkvarcheli di @mariagruzdeva Dal numero #97 di Witness Journal Agli occhi di un visitatore, Tkvarcheli appare come una cattedrale nel deserto: edifici dismessi, una stazione vuota e una piccola comunità che ha conosciuto tempi migliori. E’ proprio nella resistenza dei volti e nell’ordinata maestosità delle sue architetture che sta il segreto di questa cittadina dell’Abcasia, fiore all’occhiello dell’Unione Sovietica durante la Grande Guerra, grazie alle riserve di carbone che rifornivano l’intera flotta del Mar Nero. L’esaurirsi dei giacimenti negli anni ‘70, il graduale spopolamento e la dolorosa esperienza dell’assedio georgiano, hanno temprato in maniera indelebile l’orgoglio di chi continua ad abitarla #Tkvarcheli #Abcasia #dismissed #abandoned #georgia #architecture #powerplant #landscape #portrait #basilico #reportage #witnessjournal

A post shared by WITNESS JOURNAL (@witnessjournal) on

Chýry o vybudovaní turistického rezortu

Občas sa objavia správy tvrdiace, že vláda plánuje premeniť Tkvarcheli na turistický rezort, kvôli vládnucej chudobe a chaosu je to však veľmi nepravdepodobné. Zdá sa tak, že osud mesta Tkvarcheli je už jasný, ružová budúcnosť ho zrejme nečaká.

wikipedia, inrussia, mariagruzdeva
0
Uložiť článok
Komentovať ( 0 )
Príbehy