Výsledky publikovali v prestížnom vedeckom časopise Nature Biotechnology. Zadať kľúčové slovo do internetového vyhľadávača je v súčasnosti bežnou rutinou, avšak gúgliť neznáme chemické látky bolo dosiaľ mimoriadne zložité. Pomôcť má preto nová metóda.
Každá chemická látka ma svoje špecifiká, na základe ktorých je možné určiť, o akú konkrétnu ide. Jedným zo špecifík je aj tzv. hmotnostné spektrum, ktoré je pre každú látku jedinečné. „Je to akýsi odtlačok prsta, ktorý možno porovnávať s existujúcou databázou spektier a tým zisťovať totožnosť neznámych látok, podobne ako kriminalisti identifikujú podozrivých,“ vysvetľuje Mistrík.
Využitie novej metódy je široké. Odborníci s ňou môžu pracovať pri výskume biomarkerov, alebo pri hľadaní nových liečiv z rastlín. Veľkou pomôckou je aj pri identifikácii toxických látok v potravinách či v životnom prostredí. Budúcnosť, v ktorej bude možné prostredníctvom miniatúrnych hmotnostných spektrometrov monitorovať krv alebo potravu a okamžite cez internet získavať výsledky o látkach v nich, sa možno vďaka tejto metóde čoskoro stane skutočnosťou.
Úspech tímu, v ktorom pôsobí Mistrík, je aj úspechom slovenskej vedy. Za posledných 14 rokov je to jedinýkrát, čo sa medzi autormi Nature Biotechnology objavil vedec zo slovenskej inštitúcie. „Pre vedcov je veľká pocta, ak sú výsledky ich práce publikované v takom dôležitom žurnále. Nezriedka sa to podarí iba raz za život. Je to malé zadosťučinenie za dekády tvrdej práce,“ doplnil Mistrík.
Analyzovanie látok naberá podľa jeho slov v mnohých oblastiach vedy na dôležitosti. „Poznanie biologických systémov, ktorých chemické látky sú súčasťou, sa ukazuje ako nevyhnutný predpoklad pochopenia rôznych chorôb a následného hľadania liečby,“ vysvetlil.
Slovenský vedec Róbert Mistrík je zakladateľom spoločnosti HighChem, ktorá vyvíja a prevádzkuje jednu z najrozsiahlejších databáz hmotnostných spektier sveta. Obsahuje 6100 jedinečných látok a vyše 1,5 milióna rôznych spektier, od ľudských metabolitov a prírodných látok až po rozličné toxíny, drogy a liečivá, ktoré sa analyzujú v rôznych oblastiach biomedicínskeho výskumu, farmácie, kontroly potravín, toxikológie a kriminalistiky. V roku 2009 sa stal laureátom vedeckej ceny Hlava roka, ceny za najvýznamnejšiu inováciu.
TASR
Nahlásiť chybu v článku