Tie najhoršie veci, ktoré človek urobil planéte Zem (1.časť)

Advertisements

Naša planéta má už úctyhodný vek. Približne 4.5 miliardy rokov. Napriek tomu, že by sme ju už takto na dôchodku nemali veľmi trápiť a mohli by sme jej dožičiť trošku odpočinku, robíme presný opak. Na staré kolená jej dávame poriadne zabrať. A tým, že ničíme Zem, škodíme hlavne sebe. Aj keď si to možno poriadne ani neuvedomujeme, nakoniec za svoje skutky zaplatíme. Pýtate sa, za ktoré konkrétne? Práve o tom bude tento seriál. Predstavíme vám v ňom tie najhoršie veci, ktoré ľudstvo planéte Zem urobilo. Vitajte v jeho prvej časti.

Aralské jazero

Už len to, že v minulosti sa Aralské jazero nazývalo Aralským morom, svedčí o mnohom. Hovorí o tom, ako človek pomaly vyciciava planétu bez ohľadu na následky. Aralské jazero malo kedysi rozlohu viac ako 66 000 km2, no dnes už je to menej ako 30 000 km2. V podstate to už ani nie je jazero, pretože je rozčlenené na niekoľko menších jazier…

ekologicke katarstrofy 1
wikipedia.org

Všetko začalo pred necelými 100 rokmi, keď sa voda z vtedy ešte Aralského mora začala využívať na zavlažovanie poľnohospodársky nevyužívaných neďalekých púštnych oblastí. Odštartovala sa pomalá vražda tohto ekosystému. Smrteľný zásah daroval Aralskému moru ZSSR v roku 1954. Vtedy boli výstavbou odvodňovacích kanálov odlkonené rieky Amudarja a Syrdarja, ktoré po tisícky rokov zásobovali Aralské more vodou z pohorí Tanšan a Pamír. Tento zásah do prirodzeného kolobehu vody v oblasti podpísal Aralskému moru rozsudok smrti. Od tohto momentu sa z jazera extrémnou rýchlosťou strácala voda, a teda aj život. To všetko pre bavlníkové plantáže, ktoré ľudstvo tak veľmi potrebovalo v púšti vybudovať…

ekologicke katarstrofy 2
wikipedia.org

Dnešný stav Aralského jazera je na zaplakanie. Vody stále ubúda, život sa takmer vytratil. Voda v jazere je totiž prakticky smrteľne jedovatá kvôli znečisteniu hnojivami a pesticídmi. V jazere navyše prudko stúpla slanosť, čo v jeho okolí vytvorilo soľnú púšť. Vplyvom vetra sa soľ dostáva aj na bavlníkové plantáže, ktoré vplyv soli ničí… Zem sa zúfalo bráni, no neúspešne.

Seveso

Seveso je severotalianske mesto, nachádzajúce sa v regióne Lombardia, len 21 kilometrov severne od najväčšieho mesta tejto oblasti, Milána. 10. júla 1976 tu došlo k jednému z najväčších únikov chemických látok v histórii. Zdrojom bola továreň na pesticídy, ktorá patrila švajčiarskej spoločnosti Givaudan.

ekologicke katastrofy 3
indymedia.ie

10. júla z továrne unikol obrovský oblak tetrachlorodibenzoparadioxínu (TCDD), kontaminovanej pary, ktorá zamorila asi 2000 hektárov pôdy v okolí. Okrem pôdy samozrejme znečistila aj ovzdušie. Z továrne do ovzdušia unikli aj dva kilogramy dioxínu, látky, ktorá je jedovatá a karcinogénna aj v malých množstvách. Týmto výparom bolo vystavených 37 000 ľudí, 600 bolo ihneď evakuovaných a niekoko tisíc okamžite liečených na otravu dioxínom. Katastrofa si vyžiadala viac ako 200 ľudských životov. Kvôli ďalšej bezpečnosti však v okolí mesta Seveso zabili až 80 000 kusov hospodárskych zvierat, aby zabránili ďalšiemu šíreniu toxínov…

Mŕtva zóna delty Mississippi

Od tak modernej krajiny, akou je USA by človek očakával, že má dostatočné množstvo inteligencie na to, aby chránila svoje životné prostredie, no je to celkom inak. V delte severoamerickej rieky Mississippi sa totiž nachádza celosvetovo najznečistenejší pobrežný ekosystém planéty Zem. Nie je to delta rieky Ganga či Mekong, ktoré pretekajú tísícami kilometrov znečistenej krajiny. Je to pobrežie jednej z najväčších technologických veľmocí sveta, ktorej je to zrejme úplne jedno…

ekologicke katastrofy 4
oceantoday.noaa.gov

Mŕtva zóna je označenie pre oblasti svetového oceánu, kde znečistenie ľudskou činnosťou extrémne poškodilo tvorbu kyslíka vo vode, a teda vyhubilo takmer všetky formy života. Najväčšou mŕtvou zónou na svete je už spomínaná delta Mississippi. Príčinou je dusík a fosfor, ktoré tu v ohromných množstvách rieka nahromadila z takmer polovice územia USA. Zdrojom týchto chemických látok je poľnohospodárstvo a mestská kanalizácia. Najväčšiu rozlohu mala táto mŕtva zóna v roku 2002, a to viac ako 21 000 km2. Podľa expertov by musela USA znížiť znečistenie rieky až o 45% aby sa do oblasti mohol vrátiť život v takej forme, ako je to prirodzené.

Love Canal

Ak sme vás nepresvedčili o tom, že si USA zo znečisťovania životného prostredia ťažkú hlavu nerobí, možno pomôže táto informácia. Love Canal je názov oblasti nachádzajúcej sa neďaleko Niagarských vodopádov. Už od roku 1920 toto miesto fungovalo ako skládka pre ničenie chemického odpadu. Nad tým, ako to pokračovalo však zastáva rozum…

nytimes.com
nytimes.com

Počas výroby jadrovej bomby v druhej svetovej vojne tu americká armáda uskladňovala odpad zo svojich jadrových pokusov. V roku 1947 pozemky odkúpili spoločnosti Hooker Chemical a Plastics Corporation, ktoré tu do piatich rokov stihli „pochovať“ neuveriteľných 21 000 ton toxického odpadu. V roku 1952 potom pozemky predali mestu Niagara, ktoré tu začalo stavať domy, školy, obchody atď. Toxický odpad sa samozrejme cez vrstvu pôdy predral do ovzdušia a začal ohrozovať miestnych obyvateľov. Dodnes sa jedná o jeden z najväčších škandálov z oblasti zbavovania sa jadrového odpadu. Obrovské množstvo rádioaktívnych látok neohrozilo len ľudí, znečistilo aj pôdu, ovzdušie a celý miestny ekosystém.

Je zrejmé, že človek musí svoje konanie na Zemi zmeniť, inak za to draho zaplatí nielen on, ale všetky živé organizmy, s ktorými tu žijeme… Alebo je už neskoro?

zdroj: interez.sk (Lukáš M.)



Share on Facebook0
Zobraziť viac
Komentovať (0)

Advertisements