Temnú pravdu o bábike Barbie mnohí rodičia nepoznajú. Celé roky sa o nej mlčalo

Kľúčovou postavou celého príbehu je nemecká bábika Bild Lilli. Tá vznikla v 50. rokoch ako postava z mierne oplzlého komiksu v bulvárnom denníku Bild – blondína, ktorá sa pohybovala vo svete bohatých mužov, luxusu a sexuálnych narážok.

V roku 1955 sa z nej stala bábika, predávaná v tabakových stánkoch aj hračkárstvach po celej Európe. Ruth Handler síce neskôr priznala, že Lilli videla vo Švajčiarsku v roku 1956, no trvala na tom, že nápad na dospelú bábiku mala už roky predtým. Podľa Hittovej však udalosti naznačujú niečo iné.

Keď inžinier Mattelu Jack Ryan cestoval do Japonska kontrolovať výrobu, Handler mu údajne vložila bábiku Lilli do aktovky. „Skús zistiť, či sa to dá skopírovať,“ mala mu povedať.

Zakopať dôkazy a ísť ďalej

Kým si nemecká spoločnosť vybavila americký patent na Lilli, Mattel už predal Barbie v hodnote takmer 1,5 milióna dolárov. Neskôr odkúpil práva na bábiku Lilli, a prakticky ju vymazal z histórie. „Vyšetrovania týkajúce sa Lilli mali tendenciu miznúť z verejných záznamov,“ tvrdí Hitt.

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

Príspevok, ktorý zdieľa Tudor Ghost Mammy (@tudorghostmammy)

Kontrola sa však netýkala len pôvodu bábiky. Keď v 90. rokoch vznikala kniha Umenie Barbie, Mattel odmietol fotografiu „zostarnutej“ Barbie s vráskami. A keď Sharon Stone navrhla film o Barbie, podľa Hittovej dostala prednášku a sprievod k dverám.

Dokonalosť bez trhlín

Mattel podľa autorky celé desaťročia trval na tom, že Barbie musí zostať bezchybná. „Aby Mattel toleroval akúkoľvek reprodukciu Barbie, musela byť čo najidentickejšia s bábikou samotnou,“ cituje Hitt jedného z vydavateľov. „Dokonalá, nielen esteticky, ale aj existenciálne: Barbie nesmela mať chyby.“

V 90. rokoch sa táto posadnutosť kontrolou pretavila do vlny súdnych sporov. Keď Mattel zažaloval skupinu Aqua za hit Barbie Girl, sudca, ktorý rozhodol v prospech kapely, odkázal hračkárskému gigantovi, aby sa „upokojil“.

Vojna s Bratz a špióni v teréne

Najtemnejšia kapitola príbehu prichádza s bojom proti bábikám Bratz. Mattel tvrdil, že koncept vznikol u jeho dizajnéra, no spoločnosť MGA obvinila konkurenta zo systematickej korporátnej špionáže. Jeden zo špiónov na súde opísal, ako používal falošné mená a vizitky, aby prenikol do showroomov konkurencie.

Porota napokon rozhodla, že to bol Mattel, kto kradol, a nariadila mu zaplatiť 85 miliónov dolárov. Rozsudok bol síce neskôr zrušený z procesných dôvodov, no reputačná škoda ostala.

Keď už nešlo mlčať

Je paradoxné, že práve Mattel dovolil vznik filmu Barbie z roku 2023, ktorý si z imidžu bábiky otvorene uťahuje. Podľa Hittovej však nešlo o osvietenosť, ale o nutnosť. Okolo roku 2018 sa Mattel ocitol v problémoch a nutne potreboval zmeniť spôsob, akým ho verejnosť vnímala.

Nový generálny riaditeľ pochopil, že budúcnosť Barbie sa nebude formovať v detských izbách, ale na obrazovkách. „Pochopil, že obrazovka je médium, na ktorom sa bude formovať budúcnosť Barbie,“ uzatvára Hittová.

Pozri aj:

„Moje partnerky to majú dosť ťažké,“ prezradil Maroš Kramár. V jednej veci sa jeho mame…