Jeho sláva však pomaly vyprcháva. Dôvodom sú závažné zdravotné riziká, ktoré používanie tejto látky prináša. Nezasahuje totiž iba cieľový hmyz – ohrozuje aj väčšie živočíchy vrátane človeka. Najnovšia štúdia navyše odhalila, že nepriaznivé účinky na zdravie detí sa môžu objaviť aj vtedy, ak sú tejto látke vystavené ešte pred narodením.
„Ľudia, ktorí sú v období pred narodením vystavení chlórpyrifosu, majú v detstve a dospievaní vyššie riziko štrukturálnych abnormalít mozgu a znížených motorických funkcií,“ informoval Science Alert.
Prvý autor Bradley Peterson, neurovedec z Keck School of Medicine na Univerzite v južnej Kalifornii zdôraznil, že jeho tím pozoroval u ľudí, ktorí sú v období pred narodením vystavení chlórpyrifosu, „pozoruhodné rozšírenie“ porúch mozgového tkaniva a metabolizmu. Tieto zistenia nadväzujú na predchádzajúce výskumy, ktoré insekticíd spájali so zhoršenou kognitívnou funkciou a s vývojom mozgu.
„Sú to však prvé dôkazy o rozsiahlych a dlhotrvajúcich molekulárnych, bunkových a metabolických účinkoch v mozgu,“ uvádza Science Alert. Štúdia podľa vedcov jednoznačne ukazuje, že takéto vystavenie môže spôsobiť „trvalé poruchy v štruktúre, vo funkcii a v metabolizme mozgu priamo úmerne k úrovni vystavenia“.
EÚ tento insekticíd už zakázala
Európska únia patrí k legislatívne najprísnejším regiónom, pokiaľ ide o reguláciu chemických látok a ochranu spotrebiteľov. V medzinárodnom meradle je preto často označovaná ako tzv. zlatý štandard. Zoznam obmedzení je dostupný na stránke Európskej chemickej agentúry a je priebežne rozširovaný o nové položky, akými je nedávny zákaz oxidu titaničitého ako prídavnej látky v potravinách.
Príkladom je aj chlórpyrifos, ktorý bol v roku 2020 v EÚ zakázaný a s účinnosťou od 13. novembra 2020 boli maximálne reziduálne limity (MRL) znížené na 0,01mg/kg pre všetky potraviny a krmivá v regióne. Predtým išlo o široko využívaný insekticíd, ktorý bol u susedov v Česku dokonca najpoužívanejší.
Ako v roku 2023 informovali TV Noviny, aj po tomto zákaze len nedávno prepukol potravinový škandál, keď Štátna veterinárna a potravinová správa namerala v 1500-tonovej zásielke obilia z Ukrajiny zvýšené hladiny tohto insekticídu.
Pocit bezpečnosti u európskeho konzumenta je aj naďalej oslabený, čo do veľkej miery súvisí aj s globalizovaným charakterom trhu. Slováci si napríklad bežne objednávajú tovar z Ázie, kde sú bezpečnostné a kvalitatívne normy často voľnejšie než v Európskej únii. Mimo iné stále nevymizli incidenty, akými je prítomnosť zakázaných toxických látok v rámci regiónu, akými je nedávny test ovocia z Poľska. Otázka, ktorá zostáva, teda znie: je šanca, že sa jedného dňa dočkáme 100-percentnej istoty, že sme ako spotrebitelia naozaj chránení?
Nahlásiť chybu v článku