Iba veľmi málo ľudí dokáže bez problémov odolať chutnej čokoláde, lahodnej torte či poctivým koláčom. Všetky tieto maškrty obsahujú cukor, ktorý je pre náš organizmus veľmi dôležitým, keďže je primárnym zdrojom energie. Na druhej strane, mnohí ľudia ho prijímajú oveľa viac ako reálne potrebujú, čo v konečnom dôsledku spôsobuje vážne zdravotné problémy. Alternatívou k cukru sú napríklad aj umelé sladidlá. Sú ale zdravšie ako cukor?
Prvým umelým sladidlom bol sacharín. K jeho objavu prišlo náhodou v roku 1879 a to tak, že profesor Ira Remsen z Univerzity Johna Hopkinsa jedol pečivo a všimol si, že má zvláštnu sladko-horkú chuť. Následne zistil, že chuť pochádza z jeho prstov a z chemickej látky oxidant o-toulénsulfoamid, s ktorou pracoval.
Sacharín sa neskôr stal obľúbeným hlavne kvôli tomu, že bol mimoriadne lacný a aj v malých množstvách vynikala jeho sladká chuť. Umelé sladidlá zažili veľký rozmach najmä počas druhej svetovej vojny, keď bol nedostatok skutočného cukru, uvádza portál Science Alert.
Umelé sladidlá sú populárne aj v súčasnosti a to nielen kvôli svojej nízkej cene, ale aj vďaka ich potenciálu v boji s obezitou. Napríklad spomínaný sacharín je 200-krát sladší ako cukor, no nemá žiadne kalórie. Znamená to však, že by sme mali cukor nahradiť umelými sladidlami?
Čo sú umelé sladidlá a ako fungujú?
Existujú v podstate dve kategórie umelých sladidiel. Ide o cukrové alkoholy a vysoko intenzívne sladidlá. Cukrové alkoholy sú chemicky identické s prírodnými sladidlami, ako je napríklad brezový cukor alebo tiež maltitol, isomalt, sorbiol a ďalšie. Ich výhodou je, že cukor pripomínajú a sú zaujímavé aj pre diabetikov, lebo nemajú vplyv na hladinu cukru v tele.

Nás momentálne viac zaujímajú vysoko intenzívne sladidlá, ako je už spomínaný sacharín, no patrí sem aj aspartám či acesulfám draselný. Aj keď umelé sladidlá nemajú žiadne, či len minimálne kalórie, neznamená to, že sú inertné. Umelé sladidlá interagujú s telom už v ústach, keď spôsobujú sladkú chuť, no môžu vplývať aj na metabolické účinky v čreve. Tam môžu vplývať na baktérie, ktoré tvoria mikrobióm. Samozrejme, rôzne sladidlá môžu mať rôzny účinok na organizmus.
Sladidlá a rakovina
Umelé sladidlá už len z názvu nevzbudzujú veľkú dôveru. Obava, že umelé sladidlá by mohli byť karcinogénne vyplýva zo štúdie z roku 1978, ktorá zistila rakovinu močového mechúra u potkanov kŕmených sacharínom. Ďalšie pokusy ukázali, že sacharín nepriaznivo pôsobí na potkany, avšak nie na ľudí. Keďže sacharín, ale aj iné umelé sladidlá sú schváleným doplnkom v strave ako v EÚ, tak aj v USA, nemajú súvislosť so vznikom rakoviny.
Pomáhajú pri chudnutí?
Lákadlom umelých sladidiel je, že dokážu nahradiť cukor, ktorého vysoká a dlhodobá spotreba škodí zdraviu a môže spôsobovať metabolické choroby či cukrovku druhého typu. Logicky sa dá očakávať, že výmenou cukru za umelé sladidlá nastane cesta k chudnutiu. Mnohé štúdie sa tomuto venovali, no ich zhrnutím dostávame nejednotné výsledky. Niekedy sa chudnutie preukázalo, inokedy nie.
Metaanalýzy hovoria celkovo o neutrálnom až pozitívnom vplyve na chudnutie. Nejasné výsledky môžu prameniť od používania rozličných sladidiel, ktoré môžu mať rozdielne účinky, alebo aj z toho, že súčasná konzumácia umelých sladidiel s jedlom môže meniť absorpciu energie.

To je zaujímavé tvrdenie a Dr. Cornelie Nienaber-Rousseau vysvetľuje, že účinok sladidiel môže vplývať na systém odmien a môže zvyšovať túžbu po cukre. Ďalej dodáva, že nekalorické sladidlá môžu ovplyvňovať mikrobióm. Tieto vysvetlenia však bude treba ešte overiť.
Viac umelých sladidiel no viac obéznych ľudí
Keď si zoberieme masívne užívanie nekalorických sladidiel, sú údaje o ich pozitívnych dopadoch na zdravie miernym sklamaním. Prevalencia obezity sa za posledných 50 rokov strojnásobila napriek tomu, že sa zvýšilo aj používanie sladidiel. Neukázalo sa však, že by mali spôsobovať rakovinu, naopak sú hodnotené ako bezpečné. To, či a ako ovplyvňujú náš mikrobióm alebo chuť na cukor a vstrebávanie energie sa musí ale ešte zistiť.

Úplné vynechanie je najlepšia alternatíva
Mnohé umelé sladidlá sa nachádzajú v diétnych nápojoch. Ten môže byť zdravší ako jeho alternatíva s cukrom, no stále je najlepšia voľba siahnuť po vode. Takto by sme mali pri konzumácii každého jedla či už s cukrom alebo sladidlami uvažovať.
Lucie o živote na východe Turecka: Moje výdavky sú nulové, jednoizbový byt sa tu dá prenajať za 300 eur. Ľudia by sa rozdali
Letenku si dokážete kúpiť aj za 16 eur. Vyskúšala som novú linku Košice – Bratislava. Toto ma poriadne nahnevalo
Tieto seriály ste milovali aj vy, podľa ľudí sú odpad: Boli súčasťou nášho detstva, no majú brutálne zlé hodnotenia
Bolesti tíšil vodkou a kokaínom, telo mal z AIDS takmer vysušené. Takto vyzerali posledné dni Freddieho Mercuryho
Navštívili sme nádhernú slovenskú dedinu, jedinú svojho druhu. Milujú ju ľudia z celého sveta, skrýva aj tradičnú reštauráciu
Kratom od 2 eur a záhadná „marihuana“ za 9: Skúšali sme automat, ktorý nahneval Slovákov. Dostanú sa k nemu aj deti
Simona žije v Dánsku: Za potraviny dáme 500 eur mesačne, platy sú ale neporovnateľné. Toto Slovensku veľmi chýba
Andreas s rodinou rozbehol biznis v raji na zemi. Gabriela a Peter pracujú ako zvárači v zahraničí, zarobiť vedia aj 12-tisíc
Toto málo známe a očarujúce vianočné európske mesto patrí medzi superlacné destinácie: Jednoducho ho musíte navštíviť
Prvá guľka trafila krk, druhá vystrelila mozog. Vraždu prezidenta Johna F. Kennedyho dodnes sprevádzajú konšpirácie








Nahlásiť chybu v článku