Skupina 37 štátov v utorok na 3. konferencii OSN o oceánoch (UNOC3) v juhofrancúzskom Nice iniciovala vznik „koalície za tichší oceán“. Signatári dohody o jej vzniku si kladú za cieľ prijať opatrenia na obmedzenie hluku spôsobeného ľudskou činnosťou – najmä hluku z komerčných lodí –, ktorý narúša život morských živočíchov a negatívne ovplyvňuje biodiverzitu v moriach a oceánoch.
Informovala o tom agentúra AFP, uviedla TASR.
Aktivisti na ochranu života v mori už dlhodobo upozorňujú, že hluk spôsobený lodnou dopravou a inými ľudskými činnosťami narastá alarmujúcim tempom. Morským živočíchom to spôsobuje stres, vyháňa ich z prirodzeného prostredia, vzďaľuje ich od koristi aj od partnerov na rozmnožovanie. Ohrozené sú však celé morské ekosystémy vrátane niektorých vodných rastlín.
„V oceáne je zvuk životne dôležitý: všetci obyvatelia morského prostredia, živočíchy aj rastliny, závisia od vnímania zvuku,“ pripomenul v roku 2022 bioakustik Michel André v článku francúzskeho denníka Le Monde.
Hluk narúša komunikáciu podmorských zvierat
AFP ako príklad uviedla veľryby a delfíny, ktoré používajú svoje typické „pískanie“ a „klikanie“ na komunikáciu so svojimi mláďatami, na navigáciu v oceánoch, ale aj na varovanie pred nebezpečenstvom či pri love.
Mimovládna organizácia Svetový fond na ochranu prírody (WWF) uvádza, že vodné skrutky, sonary z námorných plavidiel, ropné vrty, morské veterné elektrárne či stavebný ruch z pobrežia vydávajú zvuky, ktoré sa pod vodou šíria na obrovské vzdialenosti a môžu prehlušiť komunikáciu morských zvierat.
Bieluhy napríklad dokážu zachytiť zvuky ľadoborcov až do vzdialenosti 85 kilometrov – tieto zvuky u nich vyvolávajú paniku, preto sa často dávajú na útek. Svoje správanie v dôsledku akustického stresu menia aj iné veľké morské cicavce, pričom hluk spôsobený človekom môže odplašiť aj ich menšiu korisť.
Najväčším zdrojom hluku sú nákladné lode
Jedným z najväčších prispievateľov k podmorskému hluku sú nákladné lode – zníženie akustickej stopy globálneho lodného priemyslu by preto mohlo mať veľký pozitívny vplyv na morskú faunu, konštatovala AFP.
Podľa správy zverejnenej v roku 2022 by globálne zníženie rýchlosti lodí v priemere o desať percent mohlo znížiť podmorský hluk o 42 percent, zároveň na polovicu znížiť aj riziko kolízií s veľrybami a prispieť k zníženiu emisií skleníkových plynov.
Aj keď už viaceré dopravné spoločnosti na tejto téme pracujú, zavedenie povinnosti na národnej, alebo ešte lepšie medzinárodnej úrovni by bolo efektívnejšie, uviedla hovorkyňa Medzinárodného fondu na ochranu zvierat (IFAW) Camille Vicetová s tým, že tomu môže pomôcť rodiaca sa koalícia za „tichší oceán.“
Na čele tejto koalície združujúcej zatiaľ 37 krajín stoja Kanada a Panama. Zástupcovia signatárskych krajín sa na konferencii UNOC3 v Nice v pondelok zaviazali, že budú presadzovať tichšie prostriedky lodnej dopravy a že vo svojich chránených morských oblastiach presadia aj požiadavku na zníženie hluku.
„Otázka hluku v oceánoch sa v globálnej environmentálnej diskusii príliš často odsúva na vedľajšiu koľaj,“ upozornil panamský minister životného prostredia Juan Carlos Navarro. „S touto koalíciou sa zaväzujeme konať rozhodne na ochranu morskej biodiverzity pred touto neviditeľnou, no veľkou hrozbou,“ doplnil.
Nahlásiť chybu v článku