Na vojne by ste nepriateľského ostreľovača stretnúť nechceli. Teoreticky by ste ani nemohli. Bol nenápadný a väčšinou veľmi presný. Na koho zamieril, ten musel zomrieť. Medzi najznámejšiu sovietsku ostreľovačku patrí Ľudmila Pavličenková. Viete, kto bol najlepší spomedzi mužov?
Biela smrť alebo najlepší ostreľovač
Dôležitou súčasťou úspechu v druhej svetovej vojne neodmysliteľne boli najmä ostreľovači. Boli to profesionálni strelci z ďalekonosnej zbrane, ktorých najdôležitejšou úlohou bolo zasiahnuť cieľ. Vojenskí ostreľovači operovali utajene, ich práca bola skôr sústredená na likvidáciu nepriateľských dôstojníkov či nepriateľských ostreľovačov. Samotné slovo ,,snajper“ vzniklo poslovenčením anglického slova sniper. A kde vzniklo to anglické? Sloveso snipe sa používalo medzi britskými vojakmi už v 70. rokoch 18.storočia. Znamenalo ,,streľba z úkrytu“. Význam bol však omnoho hlbší a spájal sa s vtákmi, slukmi. Tie boli považované za náročný cieľ pre vojaka.
Biela smrť
Simo Häyhä je považovaný za najlepšieho ostreľovača všetkých čias. Narodil sa v malom mestečku vo Fínsku, blízko sovietskych hraníc v roku 1905. Jeho obrovskou vášňou bol lov. Možno práve to bolo dôvodom, prečo sa stal najúspešnejším strelcom. Už v roku 1925 nastúpil do vojenskej služby. Keď disponoval najlepšími streleckými schopnosťami, okamžite mu bola pridelená úloha ostreľovača. Po čase sa stal najlepším. Jeho nepriatelia ho nenávideli. Počas vojny sa stal cieľom pre nepriateľských ostreľovačov. Pokúšali sa ho všemožnými spôsobmi zabiť. Proti nemu boli nasadení špeciálni ostreľovači, tí však boli tak zúfalí, že proti nemu použili delostrelectvo. Pri jednom zásahu sovietskych vojakov bol zasiahnutý črepinami granátu, no vyviazol len s malými zraneniami. Horšie to bolo neskôr. Počas zimnej vojny sa stal cieľom skúseného ostreľovača, ktorý mu vážne poranil tvár. Simo však stihol nepriateľa zlikvidovať, no hneď potom upadol do kómy.
Trvalo niekoľko rokov, než sa zotavil zo svojho zranenia. Guľka mu rozdrvila čeľusť a ľavú stranu tváre. Potom mu už nebránilo naozaj nič, aby žil svoj život tak, ako predtým. Lovil losy, a dokonca sa stal chovateľom psov. Počas jedného lovu ho sprevádzal aj fínsky prezident Urho Kekkonen. Keď mu v roku 1998 položili otázku, ako sa stal tak dobrým strelcom, odpovedal, že to bola len prax. Keď sa ho spýtali či teraz neľutuje, že zabil toľko ľudí, povedal, že to bol rozkaz. Bola to jeho práca a on ju robil najlepšie ako vedel. Svoje posledné roky strávil v Ruokolahti, v malej obci nachádzajúcej sa v juhovýchodnej časti Fínska, v blízkosti ruských hraníc. Zomrel v opatrovateľskom dome pre veteránov v Hamina v roku 2002, vo veku 96 rokov. Dožil sa naozaj pekného veku, ktorý mu môže napriek zraneniu každý závidieť.
Počas 3 mesiacoch na vojne definitívne odstavil 505 vojakov Červenej armády. Podľa neoficiálnej fínskej štatistiky to bolo dokonca až 542. Stal sa symbolom smrti, o tom dokonca svedčí aj prezývka – Biela smrť. Bol to muž vojny. Človek, ktorý usmrtil neuveriteľné množstvo ľudí. Po vojne prežil zvyšok života medzi svojimi, a tam aj zomrel.
Interez.sk (Anna Zábojníková), wikipedia.org
Nahlásiť chybu v článku