Rusko sa za posledné roky stalo mimoriadne nepredvídateľnou a pre Európu nebezpečnou krajinou, ktorá v roku 2022 šokovala svet, keď napadla Ukrajinu. Táto ofenzíva prinútila Fínsko a Švédsko vstúpiť do NATO. Fínsko preto očakáva, že po skončení vojny na Ukrajine začne Rusko posilňovať svoju vojenskú prítomnosť pri spoločnej hranici.
Generálmajor Sami Nurmi z fínskej armády uviedol, že pohyby Moskvy pozorne sledujú a v rámci NATO sa pripravujú na najhorší scenár, píše The Guardian. Fínska pohraničná stráž nedávno dokončila prvých 35 km z plánovaného 200-kilometrového plota s Ruskom. Ten má slúžiť nielen ako fyzická bariéra, ale aj vďaka senzorom a kamerám rozlišovať ľudí od zvierat. Hranica ostáva zatvorená už viac ako rok.
Helsinki tvrdia, že Moskva využívala migrantov ako nástroj nátlaku. Satelitné snímky ukazujú nárast vojenskej infraštruktúry na ruskej strane. Krajina vo veľkom oživuje a modernizuje staré základne blízko Fínska a premiestňuje tam stany, techniku, renovuje hangáre aj stavia novú helikoptérovú základňu.
Podľa Trumpa nič nehrozí
Podľa Nurmiho ide o „stredne intenzívne“ aktivity a predpokladá, že Rusko po vojne presunie sily z Ukrajiny práve k fínskej hranici. Napriek tomu nevidí bezprostrednú hrozbu. Podobne sa vyjadril aj Donald Trump, podľa ktorého budú Fínsko a Nórsko „úplne v bezpečí“. Obyvatelia Fínska si na napätie zo strany Ruska zvykli. Záujem o kurzy civilnej obrany však pretrváva najmä medzi ženami.
Už v našom staršom článku sme vás informovali, že ruské kroky odhalilo porovnanie satelitných záberov zverejnených švédskou verejnoprávnou televíziou SVT. Na fotografiách je vidieť výrazne zvýšenú vojenskú aktivitu a presun ťažkej techniky na troch základniach neďaleko fínskych hraníc. Ide o vrtuľníky, stíhačky, nový stanový tábor či strategické bombardéry. Podľa vojenského analytika pritom ide o jasný znak rastúcej aktivity.
V Petrozavodsku, približne 175 km od hraníc, boli dokonca postavené tri veľké haly, z ktorých každá môže pojať až 50 obrnených vozidiel. Ďalšia je vo výstavbe. V základni Kamenka zas zriadila armáda stanový tábor pre niekoľko tisíc vojakov. Zrejme najpodozrivejšia je aktivita na bývalej leteckej základni Severomorsk-2, iba 110 km od nórskych hraníc, ktorú začala armáda rekonštruovať a presunula sem niekoľko vrtuľníkov.
Podľa švédskej strany, ktorá situáciu pozorne sleduje, tak Rusko splnilo to, čo sľubovalo. V reakcii na Švédske a Fínske členstvo v NATO Putinov režim povedal, že prijme vojensko-technické opatrenia.
Možný útok na krajiny EÚ
Európsky komisár pre obranu a vesmír Andrius Kubilius pritom šíri hodnotenie západných spravodajských služieb, podľa ktorého by Rusko o niekoľko rokov mohlo zaútočiť na členské štáty Európskej únie. Povedal to v rozhovore pre spravodajský web Ukrajinská pravda. Podľa Kubiliusa sa spravodajské služby Nemecka, Dánska a ďalších krajín domnievajú, že Rusko bude mať kapacitu na útok na EÚ do roku 2030 alebo „dokonca skôr, v priebehu najbližších troch rokov“.
„Ak na Ukrajine nastane mier alebo prímerie, (Rusi) budú naďalej vyrábať a hromadiť také množstvá zbraní, ktoré im nakoniec umožnia začať novú agresiu,“ povedal eurokomisár pre obranu. Kubilius zdôraznil, že EÚ úplne podporuje nastolenie mieru na Ukrajine, ale „mier nebude znamenať, že Rusko prestane pripravovať ďalšie agresie, či už opäť proti Ukrajine, alebo proti členským štátom EÚ či NATO“.
Nahlásiť chybu v článku