Foto: Oregon State University

Vedci preskúmali vzorky antarktického ľadu staré 2 milióny rokov.

Klimatický systém sa na našej planéte neustále mení. Nehovoríme teraz o práve prebiehajúcich zmenách klímy, ale o obdobia pred stovkami tisíc rokov, keď sa na Zemi striedali doby ľadové a medziľadové. Doposiaľ sme poznali klimatickú históriu siahajúcu len 800-tisíc rokov do minulosti. Teraz je však všetko inak.

Počas antarktického leta na rozmedzí rokov 2015 a 2016 sa vedcom podarilo v oblasti Allan Hills získať mimoriadne vzácnu vzorku ľadu. Vŕtali kvôli nej do hĺbky 200 metrov, no nakoniec sa im po približne 2 týždňoch podarilo odobrať ľad starý 2 milióny rokov. Po dvoch rokoch analýzy sa teraz vedcom podarilo zmerať množstvo skleníkových plynov vo vzduchových bublinách, ktoré ostali v ľade uväznené, informujú o tom v tlačovej správe Oregonskej štátnej univerzity.

Vzduchové bubliny, ktoré vzorka 2 milióny rokov starého ľadu obsahovala, vedcom poslúžili ako časová kapsula klimatickej minulosti Zeme. Doposiaľ vedci pri skúmaní klímy vychádzali z podobných vzoriek ľadu, ktoré však boli staré približne 800-tisíc rokov. Na základe ich skúmania už niekoľko rokov vieme, že množstvo skleníkových plynov v atmosfére Zeme za toto obdobie priamo súviselo s globálnymi aj antarktickými priemernými teplotami.

Foto: Oregon State University

Vďaka vzorke antarktického ľadu starého 2 milióny rokov však vedci získali ešte viac poznatkov o klimatickej minulosti Zeme. Kým počas posledného 1 milióna rokov sa cyklus ľadových dôb, ktoré nasledovali teplé obdobia opakoval každých približne 100-tisíc rokov, pred 2,8 až 1,2 miliónmi rokov boli tieto cykly podstatne kratšie. Ľadové doby prichádzali každých 40-tisíc rokov, no oproti neskoršiemu obdobiu neboli také intenzívne. Len pred niekoľkými dňami pritom vedci geofyzikálneho ústavu univerzity v Chicagu vydali správu o tom, ako s ľadovými dobami úzko súvisí množstvo ľadu v Antarktíde.

Vedcov však pri štúdiu vzoriek ľadu zaujímalo najmä to, ako so zmenami v klíme súvisela hladina skleníkových plynov v atmosfére. Pri analýzach zistili, že kým najvyššie hodnoty oxidu uhličitého zodpovedali hodnotám v nedávnych teplých obdobiach, najnižšia úroveň skleníkových plynov v období pred 800-tisíc rokmi nedosahuje rekordy, ktoré boli namerané v posledných ľadových dobách.

Foto: Oregon State University

Pre vedcov je jedným z najdôležitejších výsledkov výskumu dôkaz, že oxid uhličitý aj pred miliónmi rokov priamo súvisel ako s antarktickou, tak aj globálnou priemernou teplotou. Okrem fascinujúceho pohľadu do dávnej minulosti Zeme si od vzoriek ľadu sľubujú aj prínos pre kalibráciu modelov, ktoré predpovedajú budúcnosť klimatického systému našej planéty. Vedci sa do oblasti Allan Hills vracajú aj túto zimu (antarktické leto) a pokúsia sa získať vzorky z ľadu, ktorého vek by mohol prekonať hranicu 2 miliónov rokov a poskytnú tak ďalšie zaujímavé dôkazy o minulosti našej planéty.

0
Uložiť článok
Komentovať ( 0 )