Od vzniku Zeme sa na našej planéte striedali obdobia, ktoré odborne nazývame glaciály a interglaciály. Doby ľadové a medziľadové boli a sú neodlúčiteľnou súčasťou prirodzeného vývoja klímy na našej planéte. Odpoveďou na to, prečo to tak je, podľa vedcov ponúka krajina večného ľadu na južnom póle Zeme.
správy od nás budete mať ako prví.
Je možné, že by svet zažil ďalšiu dobu ľadovú?
Pri pohľade na minulosť našej planéty je to celkom pravdepodobné. Rovnakú odpoveď prinášajú aj výsledky počítačových simulácií odborníkov z geofyzikálneho ústavu univerzity v Chicagu. Na to, aby sa Zem premenila na ľadovú planétu stačí nárast morského ľadu v Antarktíde, tvrdia vedci v novej štúdii zverejnenej v časopise Nature. Trend na južnom cípe je však presne opačný a Antarktída sa topí šesťkrát rýchlejšie ako pred desaťročiami.
Podľa odhadov vedcov skončila posledná veľká doba ľadová približne pred 2,5 miliónmi rokov. Od tohto obdobia sa striedavo vyskytovali malé doby ľadové, ktoré striedali tzv. interglaciály. Čo presne tieto procesy spúšťa a ako prebiehajú, vedci stále len odhadujú. Najnovšia štúdia však možno konečne poskytuje finálnu odpoveď, ktorou by mohlo byť množstvo ľadu v Antarktíde.
Spätný skleníkový efekt
Podľa Malte Jansena, jedného z autorov štúdie, je pri štúdiu histórie našej planéty kľúčovou otázkou to. čo spôsobovalo striedanie ľadových a medziľadových dôb.
„Sme si istý, že muselo ísť o zmenu v uhlíkovej rovnováhe medzi atmosférou a oceánom, ale nevieme ako a prečo vznikla,“ hovorí Jansen v článku univerzity v Chicagu.
Na základe počítačových modelov odborníci z geofyzikálneho ústavu univerzity zistili, že striedanie nástup a ústup ľadových dôb zrejme súvisí s množstvom ľadu v oblasti Antarktídy. Simulácie ukazujú, že ak sa atmosféra Zeme dostatočne ochladí a na južnom cípe planéty sa začne tvoriť zvýšené množstvo morského ľadu, spúšťajú sa procesy, ktoré môžu vyvrcholiť až nástupom doby ľadovej.
V podstate ide o akýsi spätný skleníkový efekt. Veľké množstvo ľadu v oblasti Južného oceánu podľa simulácií mení cirkuláciu oceánov a navyše fyzicky blokuje výmenu oxidu uhličitého medzi atmosférou a oceánom. Ľad pôsobí ako akési veko, ktoré zabraňuje tomu, aby sa oxid uhličitý z oceánu uvoľňoval do atmosféry, čo vedie k ďalšiemu ochladeniu planéty.
Vysvetlenie na základe výsledkov počítačových simulácií je podľa vedcov z univerzity v Chicagu v súlade s dôkazmi, ktoré o klimatickej histórii planéty ponúkajú sedimenty, koralové útesy či vzorky z ľadovcov. Nová teória je ďalším krokom k pochopeniu dlhodobých zmien v klimatickom systéme Zeme.
„Oceán je najväčším zdrojom uhlíka naprieč geologickou históriou Zeme. Štúdium jeho úlohy v uhlíkovom cykle nám teda pomáha presnejšie simulovať budúce zmeny životného prostredia,“ tvrdí spoluautorka štúdie Alice Marzocchi.
Nahlásiť chybu v článku