Pred 30 rokmi vybuchla jadrová elektráreň Černobyľ. Mesto duchov sa teraz mení na nepoznanie

Advertisements

Príčinou havárie boli technické nedostatky a zanedbanie povinností zo strany obslužného personálu.

V centrálnej jadrovej elektrárni v ukrajinskom Černobyle došlo pred 30 rokmi 26. apríla 1986 k výbuchu a k požiaru. Bolo to dovtedy najväčšie nešťastie v dejinách jadrovej energetiky.

Atómovú elektráreň V.I. Lenina v Černobyli uviedli do prevádzky 27. septembra 1977 ako vôbec prvú svojho druhu na Ukrajine. Krátko po polnoci 26. apríla 1986 došlo na jej štvrtom energobloku k explózii, v dôsledku ktorej bola porušená aktívna zóna reaktora. V prvých dňoch sa horiaci nebezpečný rádioaktívny mrak dvíhal až do výšky jedného kilometra, neskôr do výšky niekoľko sto metrov.

Príčinou havárie boli technické nedostatky a zanedbanie povinností zo strany obslužného personálu. Únik rádioaktívnych prvkov sa definitívne zastavil až v novembri 1986, keď sa poškodený reaktor podarilo úplne „prikryť“ masívnym betónovým sarkofágom. V októbri a novembri 1986 boli znovu uvedené do prevádzky prvé dva bloky elektrárne a v decembri o rok neskôr aj tretí blok.

Na druhom energobloku došlo v roku 1991 k požiaru, po ktorom ho odstavili. Koncom roku 1996 podpísala Ukrajina so štátmi G7 memorandum, na základe ktorého zastavili aj prevádzku prvého bloku – pre nevyhnutné profylaktické opravy. Od decembra 1996 fungoval v Černobyli len tretí reaktor. Po havárii v marci 1999 znížili jeho výkon na 50 percent.
[hdvideo id=23]

Uniklo 100-krát viac radiácie ako v Hirošime

Ukrajina prevádzku rizikovej jadrovej elektrárne Černobyľ definitívne ukončila 15. decembra 2000. V dôsledku černobyľskej havárie bolo na území bývalého Zväzu sovietskych socialistických republík (ZSSR) rádioaktívne zamorených až 150 000 kilometrov štvorcových. Z reaktora uniklo 100-krát viac radiácie, než sa uvoľnilo pri výbuchu atómových bômb v japonských mestách Hirošima a Nagasaki.

Rádioaktívny mrak postupne kontaminoval celú Európu: jeho účinok sa najviac prejavil v okolí Černobyľa, v priľahlých častiach Ukrajiny, Bieloruska a v Rusku. Dostupné materiály uvádzajú, že nad územím bývalého Československa preletel černobyľský mrak celkovo trikrát: 30. apríla, 3.-4. mája a 7. mája 1986. K najzamorenejším oblastiam na území Slovenska patrili okresy na juhu Slovenska a okresy Stará Ľubovňa a Dolný Kubín.

ukrajina
SITA/AP

Na Ukrajine mrak zasiahol 12 z 25 oblastí. V Bielorusku bol radiáciou postihnutý každý piaty obyvateľ. V Rusku za postihnuté vyhlásili štyri oblasti, neskôr ich počet vzrástol až na 19. Podľa údajov ukrajinského ministerstva zdravotníctva úrady od černobyľskej katastrofy zaregistrovali vyše 4300 úmrtí na následky rádioaktívneho ožiarenia. Z 30-kilometrovej zóny okolia elektrárne bolo evakuovaných 130 000 obyvateľov.

Neskôr sa však našli vysoko zamorené miesta aj vo veľkých vzdialenostiach za hranicou tejto „zakázanej zóny“. Na likvidácii požiaru v Černobyli sa podieľalo celkovo 600 000-800 000 ľudí, väčšinou mladých vojakov. Boli vystavení vysokým dávkam žiarenia a podľa oficiálnych údajov z nich už 25 000 zomrelo. Mnohí ďalší trpia chronickými zdravotnými problémami.
[hdvideo id=24]

Nový kryt premení lokalitu na ekologicky bezpečný systém

Predstavitelia Európskej banky pre obnovu a rozvoj (EBOR) 6. augusta 2007 informovali, že banka sa zaviazala poskytnúť Ukrajine 368 miliónov eur na pomoc pri výstavbe nového krytu pre černobyľský reaktor.

V apríli 2015 Európska komisia oznámila, že zvýši o 70 miliónov eur svoj finančný príspevok na zabezpečenie návratu k bezpečnému životnému prostrediu v ukrajinskom Černobyli. S týmto záväzkom celková pomoc Európskej únie dosiahne približne 360 miliónov eur.

Výstavba nového bezpečnostného krytu, ktorú začalo v roku 2010 francúzske konzorcium NOVARKA, je v pokročilom štádiu realizácie. Očakáva sa, že kryt bude položený na reaktor do polovice roka 2017, pričom celkové náklady budú vo výške približne 1,5 miliardy eur.

Nový bezpečnostný kryt premení lokalitu postihnutú jadrovou haváriou na ekologicky bezpečný systém. Na obdobie minimálne 100 rokov vytvorí časový rámec pre rozvoj a vykonávanie stratégií na zmiernenie rizík pri budúcom zaobchádzaní s poškodeným reaktorom. Nový bezpečnostný kryt sa buduje priamo na mieste a neskôr sa položí na sarkofág, pod ktorým je zničený blok č. 4. bývalej atómovej elektrárne.



Share on Facebook0
Zobraziť viac
Komentovať (0)

Advertisements